Hospodársky denník
USD47 Sk
EUR43,839 Sk
CHF28,449 Sk
CZK1,263 Sk
  Piatok  9.Marca 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prísľub produkcie a ropného rizika

Ide síce o neformálne stretnutie, dokonca o pár týždňov odložené pre rozhovory ruského a iránskeho prezidenta, no piatim hráčom zo známeho kaspického ropného letoviska ide o veľa. V podstate nielen im. Súčasné rokovania v turkménskom Turkmebaši (bývalý Krasnovodsk) o statuse a deľbe ropného zisku z Kaspického mora nesú veľa otáznikov. Proti sebe stoja domáci hráči Rusko, Turkménsko, Azerbajdžan, Irán a Kazachstan, poprepájaní mnohými aj vzájomnými partnerstvami, a je im jasné, že zisky si nenechajú ujsť ani hosťujúci partneri, najmä USA, Francúzsko, Veľká Británia či Čína. Bolo by naivné sa domnievať, že mimo zostane Turecko a úlohu by malo stále zohrať aj Macedónsko (preto tá aktivita NATO v regióne). Rusko napr. stihlo (po bezvýslednosti ukrajinskej konferencie v októbri minulého roka) začiatkom tohto mesiaca schváliť dohodu s Kazachstanom a Azerbajdžanom o delení Kaspiku na princípe „národných“ sektorov, ktoré sú proporcionálne podľa veľkosti pobrežia každej krajiny. Deľba sa mala striktne týkať len morského dna, nie vody a plochy kontinentálneho mora, ktorá by sa mala spoločne využívať. Tento princíp však nechal Irán len so ziskami vyplývajúcimi mu z 13,6-percentnému podielu v sektore Astara - Gasan - Kuli Teda najmenšieho. Je to presne o sedem percent menej, ako si od roku 1935 nárokoval Teherán (deľba Kaspiku rovným dielom, čo presadzuje aj Turkménsko). Sklamanosť donedávna komplikovala priechodnosť rezolúcie, keďže poskytla „víťazstvo Azerbajdžanu a Rusku, čím dodala aj legálny lesk všetkým kontraktom so západnými investormi, určila plochu, dno a hĺbku Kaspiku, jeho rozdelenie podľa stredovej línie morského dna a pokiaľ ide o Rusko, zabezpečuje mu ekonomický vplyv v oblasti, ako aj obrovskú možnosť posilnenia strategického postavenia v celom regióne“, (šéf administratívy azerbajdžanského prezidenta R. Mammadov).

Prepletené vzťahy

Kontrakt týkajúci sa vojenskej spolupráce medzi Iránom a Ruskom v hodnote 7 mld. USD však na druhej strane skôr len upevňuje pozície Moskvy a Teheránu. Moskva sa síce môže obávať rizika zatiahnutia pod iránsky vplyv, avšak vzhľadom na ekonomické potreby Ruska je tento variant zanedbateľný. Okrem toho, Irán nemá priamo materiálny záujem v Kaspiku, veď v celom iránskom pásme nie sú ani náleziská ropy, ani plynu. Skôr mu ide o vlastnú bezpečnosť v oblasti, ak má byť aktívny pri ťažbe v bohatých oblastiach (USA, ktoré sa snažia upevniť pozíciu v oblasti priateľstvom s Azerbajdžanom a Kazachstanom, považujú Irán za nebezpečnú krajinu).

Ropné cesty

Je zrejmé, že diskusia sa nekončí pri deľbe morského dna. Ropné porcie sú dôležité pre vonkajších hráčom najmä pre dopumpovávanie svojich energetických potrieb. Stenčujúce sa rezervy USA, vzrastajúce potreby Číny a po energii hladná Európa sú jasným stimulom nielen pre firmy ako Chevron, BP Amoco, Agip, TotalElfFina, Texaco či Exxon Mobil. Práve ropné cesty sú najväčším zádrhom pre nespokojný Irán. Kazachstan prostredníctvom svojho prezidenta presadzuje „čisto pragmatický prístup“ v otázke umiestnenia ropy na zahraničných trhoch. USA pomoc poskytnú v prípade ropovodu Aktau - Baku - Ceyhan, čo podporuje aj strategický partner USA na Blízkom východe - Turecko. „Nevidím žiadnu zmenu washingtonského stanoviska v otázke kaspickej energie, podporujeme ropovod Baku - Ceyhan,“ reprezentoval začiatkom mesiaca poradca prezidenta USA pre energetické zdroje S. Sestanovič. Pre Kazachstan je však zároveň najkratšou cestou Irán, resp. severne cez Novorosijsk, s čím súhlasí Rusko. No a v hre je aj čínska cesta, najmä v dôsledku privatizácie Aktobemunajgaz.

Ropa a konflikty

USA by do kariet hralo aj využitie ropovodu z bulharského prístavu Burgas v Čiernom mori cez Macedónsko do albánskeho prístavu Vlore. Ropa by sa mala tankermi do Burgasu prevážať buď z Novorosijského prístavu, alebo gruzínskeho prístavu Supsa. Všetky už spomínané ropné spoločnosti začali na tomto ambicióznom projekte pomáhať v USA zaregistrovanej firme Ambo, ktorá by chcela reálne rozbehnúť akciu už v roku 2005. Denne by malo týmto spôsobom pretiecť 750-tisíc barelov ropy, teda približne 600 mil. USD mesačne. Záujem USA vystihol ešte v roku 1998 minister energetiky Bill Richardson: „Toto je o americkej energetickej bezpečnosti. Je to aj o preventívnych strategických trasách mimo tých krajín, ktoré s našimi hodnoty nesúhlasia. Pokúsime sa preto novo nezávislé krajiny posunúť trochu viac na Západ. Urobili sme značne silné politické investície v oblasti Kaspiku a je pre nás dôležité, aby ropovody aj politika išli správnym smerom.“ Ako v tejto súvislosti poznamenal The Guardian, v roku 1998 albánsky prezident, už oboznámený s možnou trasou transbalkánskeho ropovodu, potvrdil, že „ak chcete albánsky súhlas na takýto ropovod, bude lepšie, ak vytrhnete Kosovo z rúk Srbov“. Samozrejme, je známe, že už v roku 1993, teda niekoľko mesiacov predtým, než bol koridor prvýkrát formálne odsúhlasený, poslali USA svoje jednotky na Balkán. Súčasné napätie v Macedónsku rovnako nenahráva rozhýbaniu značnej investície, takže je nepochybné, že aktivita v regióne bude pokračovať. Čo zároveň znamená, že snaha presadiť vlastné trasy ropovodu cez pomoc kaspickým krajinám dostane opäť silnejšiu finančnú dotáciu. Hráčov za kaspickým stolom je veľa. A to sa ešte veľká hra, kde budú ropu mútiť aj regionálne islamom poznačené konflikty, nezačala. Dúfajme len, že tu nebude platiť to obrátené, kto prv príde, toho prv zomelú.

Slávka Blazseková

Počasie

Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené, miestami, najmä popoludní občasný dážď, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najvyššia denná teplota 8 až 12, na juhozápade okolo 14, na horách vo výške 1500 m 4 stupne. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 7, na hrebeňoch hôr 10 až 15 m/s, popoludní zoslabne.V sobotu bude veľká oblačnosť a miestami občasný dážď alebo prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. Nočná teplota 6 až 2, denná teplota 8 až 13 stupňov. V nedeľu bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Nočná teplota 6 až 2, denná teplota 8 až 12 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.16 a zapadne o 17.49 hod.

Amsterdamdážď10
Aténypolooblačno13
Belehraddážď18
Berlíndážď10
Bratislavadážď13
Bruseloblačno10
Budapešťpolooblačno11
Bukurešťoblačno11
Frankfurtdážď10
Helsinkipolooblačno-1
Istanbuloblačno16
Kodaňdážď8
Lisabondážď16
Londýndážď10
Madriddážď13
Milánopolooblačno11
Moskvaoblačno-8
Oslodážď0
Paríždážď11
Prahadážď9
Rímpolooblačno16
Sofiaoblačno10
Štokholmdážď3
Varšavazamračené10
Viedeňoblačno14
Záhrebzamračené17
Ženevadážď10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.