Horiaci ľudia

Spontánne samovznietenie človeka trápi vedcov už pár storočí. Pre záhadný fenomén nenachádzajú rozumné vysvetlenie. Je to výsledok zásahu nadprirodzených síl? Alebo ide iba o premyslenú vraždu?

Žiadni svedkovia, žiadne stopy. Iba telo spálené na uhoľ zdanlivo bez príčiny. Tak vyzerá výsledok spontánneho samovznietenia, ktoré si vedci nevedia vysvetliť ani po troch storočiach skúmania tohto javu. Márne hľadajú odpovede na tri základné otázky: Po prvé, vzbĺkol človek náhle a bez vonkajšieho zavinenia, a ak áno, ako? Po druhé, ako môže byť ľudské telo ohňom celkom pohltené? A napokon po tretie, ako je možné, že taký intenzívny oheň nezničí všetko okolo?

Jeden z najstarších zdokumentovaných prípadov sa stal v sedemnástom storočí v Paríži. Opitá prostitútka zhorela vo svojej posteli v spánku. Našla sa iba obhorená hlava a špičky prstov. Miestnosť zostala ohňom takmer nedotknutá.

Takýchto prípadov evidujú vedci niekoľko desiatok. Každý z nich vyvolával vždy nové a nové teórie, ktoré mali udalosť vysvetľovať. Hovorilo sa o všemožných príčinách: od horľavých plynov v žalúdku obete až po plamene božskej pomsty.

Jedna z teórií sa zamerala na skutočnosť, že obeťami boli často alkoholici alebo aspoň ľudia, ktorí pred udalosťou vypili viac alkoholu ako zvyčajne. Vysoká hladina alkoholu v krvi vraj spôsobí, že je telo horľavé. Tomuto vysvetleniu veril aj slávny spisovateľ Charles Dickens a použil ho v jednom z svojich príbehov. Ibaže keď sa americký „paravedec“ Larry Arnold pokúsil túto teóriu dokázať pokusom so šunkou namáčanou vo vodke a brandy, šunka obhorela iba na povrchu, ale nevzbĺkla.

Je tu ešte jeden problém. Ako môže celkom zhorieť telo, ktoré je z prevažnej časti tvorené vodou? Profesor Dougal Drysdale verí, že pri samovznietení môže ísť o takzvaný efekt knôtu. Vo chvíli keď

začne telo horieť, stáva sa akousi sviečkou. Tuk sa pomaly rozpúšťa a vsakuje do látok, ktoré účinkujú ako knôt. Za určitý čas teda rovnako ako sviečka celkom vyhorí.

Podobný jav mohli policajti pozorovať pri jednom prípade v Oregone. Našli vtedy horiacu ženu a dokonca stihli urobiť aj niekoľko fotografií, na ktorých sú zreteľné plamene šľahajúce z tela (do výšky štyridsaťjeden centimetrov) . Okolie obete zostalo nedotknuté.

Kalifornskí kriminalisti sa pred tromi rokmi pokúsili túto teóriu knôtu overiť. Mäso z prasaťa, ktorého hmotnosť dosahovala hmotnosť priemerného človeka, prikryli vlnenou dekou a položili na vlnený koberec na drevenej podložke. Na stôl položili televízor. Televízny prijímač býva zvyčajne jediným objektom, ktorý nesie známky poškodenia. Celý pokus trval sedem hodín, mäso a kosti boli skutočne spálené na popol, pričom koberec a deka zaúčinkovali ako knôt. Na koberci bolo vidieť zreteľne obrys, kde mäso ležalo. Plastová skriňa televízora bola zničená rovnakým spôsobom, ako to bolo zdokumentované v reálnych prípadoch.

Plamene síce nedosahovali výraznú výšku, avšak teplota ohňa vystúpila na viac ako osemsto stupňov Celzia.

Pokus dokázal jedno: vo väčšine prípadov si človek, ktorý sa pokúša zámerne zapáliť, spôsobí popáleniny, ale nezhorí (umiera v dôsledku ťažkého poškodenia tkaniva, nie jeho spálenia). Pravda spáliť telo na popol je fyzicky možné aj bez dodržania podmienok, aké sú v krematóriu.

Nie je teda zatiaľ vysvetlené, akým spôsobom dochádza k samovznieteniu, ale je možné dosiahnuť taký výsledok, aký bol zdokumentovaný v oných ojedinelých tragických prípadoch.

(mb)