Na parný pohon

Keď sa hovorí o pohone budúcich vesmírnych sond a družíc, spomínajú sa futuristické varianty iónového pohonu alebo antihmoty. Čínski vedci z Tchsingchua University v Pekingu však nerúbu tak vysoko - nedávno predstavili demonštračný model motora na osvedčený parný pohon.

Prototyp pohonnej jednotky tvoria dve kremíkové platničky, každá s plochou jeden štvorcový centimeter. Do jednej platničky je vyleptaný prívodný kanál na vodu a odparovacia komora. Druhá platnička obsahuje únikovú dýzu. Obe platničky fungujú spolu ako parná raketa, píše britský časopis New Scientist.

Aby táto raketa mohla odštartovať, do odparovacej komory sa najprv napustí voda. Tá sa po zahriatí vykurovacím zariadením (tvorí ho titánový odpor) poháňaným batériou začne vyparovať. Na výstupe z únikovej dýzy dosiahne para rýchlosť 28 metrov za sekundu, čo stačí na pohon malých družíc s maximálnou hmotnosťou jeden kilogram.

„Iné pohony sú pre takéto družice príliš ťažké alebo naopak ľahké,“ uviedol šéf vedeckého tímu Fej Tchang. Posuvná sila nového pohonu by sa dala zvýšiť nahradením vody čpavkom alebo hydrazínom (látka používaná ako pohonná hmota pre rakety).

„Voda je dobrá pohonná látka. Je lacná a bezpečná,“ komentoval nápad Číňanov Dave Gibbon z britskej spoločnosti Surrey Satellite Technology, ktorá pre pekinskú univerzitu už jednu družicu postavila a odskúšala. V porovnaní s vodou je aj náprstok hydrazínu extrémne jedovatý a ľahko zápalný.

Ani v malej posuvnej sile parného pohonu nevidí Gibbon problém, pretože pre budúce nanodružice úplne stačí. „Hovorí sa dokonca o družiciach, ktoré sa zmestia na čipy. Stačiť bude malá kamera, maličká batéria a pohon ako je tento.“

Jedinú prekážku pre parné rakety vidí Gibbon vo vhodných tesneniach. Cez trhlinu v systéme by totiž unikla celá pohonná látka. V porovnaní s najväčším prínosom parného pohonu - znížením nákladov na výrobu družíc, to je určite riešiteľný problém.

(hy)