Rozpočet sa nepláta škrtaním potrebného

Kedy vláda Slovenskej republiky začne brať agrokomplex už vážne?

Vo svojom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 kvantifikovalo ministerstvo pôdohospodárstva svoje predbežné požiadavky na budúcoročný rozpočet na vyše 20 mld. Sk. Je to o 8 až 9 mld. Sk viac ako predstavujú tohtoročné predpokladané výdavky. Len na zmierňovanie rizík vyplývajúce z prípadných nákaz a chorôb v živočíšnej výrobe, povodňových situácií či ďalších škôd katastrofálneho rozsahu ministerstvo navrhuje vyčleniť z budúcoročného rozpočtu 2,98 mld. Sk. Na zvýšené požiadavky pre vodné hospodárstvo, na podporu agropotravinárskeho trhu, dotovanie hospodárenia v horších prírodných podmienkach, modernizáciu a reštrukturalizáciu podnikateľskej sféry, environmentálne projekty a programy verejných služieb vrátane registrov vlastníckych práv k pôde a registrov hospodárskych zvierat požaduje viac ako 11 mld. Sk. Dotácie z toho majú predstavovať asi 9,9 mld. Sk. Možnými zdrojmi na vykrytie rozpočtu sú aj výnosy z privatizácie, pôžičky a úvery a zdroje Slovenského pozemkového fondu. Prioritou je aj zabezpečovanie služieb vo verejnom záujme, kde navrhovaná požiadavka ministerstva pre lesné hospodárstvo je 780 mil. Sk, pričom sú ďalšie sektory, ktoré si tiež vyžadujú svoje. Napríklad 5,26 mld. Sk by potrebovalo vodné hospodárstvo, kde by sa mal položiť dôraz na kanalizačné systémy, revitalizáciu Žiarskej kotliny atď. Poľnohospodárska samospráva je presvedčená, že rast oprávnených požiadaviek na valorizáciu dotačnej a proexportnej podpory, ako aj prostriedkov na spolufinancovanie programu SAPARD nemôžeme nenaplniť iba preto, že sumárne požiadavky na výdavky štátneho rozpočtu prevyšujú príjmy. Bolo by preto načase, aby sa rozpočtové diery neplátali iba škrtaním opodstatnených potrieb, čím vznikajú ďalšie resty, ale najmä a konečne aj efektívnejšou mobilizáciou zdrojov z daňových nedoplatkov, odstraňovaním čierneho predaja liehu, postupnou elimináciou čiernej práce. Agrorezort by mal už konečne dostať od Fondu národného majetku SR dlžnú sumu asi 1,8 mld. Sk, ktorá by v chlebovom odvetví významne pomohla oživiť investičné aktivity. S jej pomocou by sa mohli do agropotravinárskeho komplexu dostať investície na úrovni 4,5 až 5 mld. Sk. „Len ťažko sa môžeme stotožniť s predstavou, že by sa výnosy z privatizácie použili napríklad na splácanie pôžičiek, ktoré štát použil na oddlženie niektorého peňažného ústavu, pričom ten istý štát neuhradil ani časť nesplatených dlhov sprivatizovaných podnikov, ktorých bol zakladateľom, voči výrobcom potravín,“ zdôrazňuje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. V súlade s nariadeniami Európskej únie budeme musieť systémovo riešiť aj čiastočné kompenzácie škôd katastrofického rozsahu v rastlinnej výrobe, ako aj škôd vzniknutých v prípade ohrozenia územia nákazlivými chorobami. Všetko sa však podarí zabezpečiť iba vo väzbe na štátny rozpočet, ktorý nebude pre agrosektor reštriktívny a niektorí vládni predstavitelia konečne docenia jeho význam.

Vladimír Turanský