Hospodárske ilúzie

Alexander F. Zvrškovec

Každý súdny podnikateľ spozornie, keď sa dozvie, že sa v jeho regióne plánuje založenie priemyselného parku. Ešte väčšiu pozornosť vzbudí to, že vláda vyčlení 500 miliónov korún ako pomoc pri ich zakladaní. Moja otázka znie: POMOC KOMU?

Vychádzajúc z nadšenia premiéra a jedného vysokoškolského profesora na poslednom stretnutí Hospodárskeho klubu, keď sa spomenuli priemyselné parky, mám názor, že sú zástancami toho, aby štát podporil tak ich vznik, ako aj ich činnosť. Jednou z podnikateľských aktivít, ktoré má skupina Dividend Group na Slovensku, je prevádzkovanie priemyselných parkov. Naša spoločnosť Seafly Estate investovala niekoľko miliárd do akcií spoločností, ktoré na voľnom trhu ponúkajú priemyselné kapacity. Základnou myšlienkou takéhoto podnikania je to, že ten, kto vlastní priemyselný park, ponúkne jeho zariadenia tým, ktorí nechcú alebo príležitostne nemajú prostriedky, aby ich viazali v budovách alebo zariadeniach potrebných na ich vlastnú činnosť.

Ak sa štát rozhodne podporiť priemyselné parky, tak treba zodpovedať otázku prečo a na otázku či podporiť vlastníka parku alebo jeho užívateľa. Odpoveď na otázku, prečo by štát mal podporovať priemyselné parky, spočíva v presvedčení niekoľkých neskúsených politikov a ich ekonomických poradcov o tom, že ich potrebujeme. To, že ich nemáme, je podľa nich dôvodom toho, že sa u nás neinvestuje. Toto presvedčenie o potrebe priemyselných parkov je nielen zavádzajúce, ale aj protitrhové. Priemyselných parkov máme na Slovensku toľko a takej kvality, aký je dopyt po tejto službe!

V Bratislave ponúkame nielen ubytovacie, výrobné a kancelárske kapacity, ale zákazník si môže prenajať aj futbalové ihrisko. Takúto službu si investori môžu kúpiť v Námestove na hornej Orave, ale napríklad aj v Hnúšti. Že naši politici a vysokoškolskí pracovníci o tom nevedia, je síce trápne, ale už dávno nikto neráta s tým, že títo ľudia dokážu pochopiť dnešné hospodárske reality.

Druhou otázkou je, či sa vládna podpora týka vlastníkov priemyselných parkov alebo ich užívateľov. Bol by som rád, keby náš minister hospodárstva dokázal odpovedať na túto otázku. V každom prípade ide o manipuláciu trhu a vládne uznesenie o podpore by malo predchádzať šetrenie o tom, či pomoc jednému nespôsobí ešte väčšiu ujmu druhému.

Ak sa podpora týka vlastníkov priemyselných parkov, tak má minister určite program, ktorý prerokoval s vlastníkmi parkov, a ktorého výsledkom sú opatrenia na zlepšenie ich činnosti. Ak taký program minister nemá, tak by mal urýchlene zabaliť svoj stan na ministerstve a venovať sa niečomu inému. Teoreticky by vládna debata o priemyselných parkoch mohla sledovať aj pomoc ich užívateľom. V takom prípade by ministerstvo financií muselo vymyslieť program na dotáciu nájomného pre tých, ktorí využívajú služby priemyselných parkov. Už iba myšlienka na to, že by naše ministerstvo financií malo dotovať nájomné pre určité podniky v určitých priemyselných parkoch, je absurdná. A to ešte nemyslím na to, že naša ministerka financií by si radšej dala prevŕtať koleno, než by poslala čo len korunu podnikateľom.

Debata o priemyselných parkoch, ktorú vedú naši politici a úradníci, je podľa mňa politickou otázkou, ktorá zjednocuje tých, ktorí sa veciam nerozumejú, ale chcú vystupovať jednotne. Škoda iba, veď zahodených 500 miliónov by sa dalo použiť na výskum alebo školstvo a vyrúbané lesy na Záhorí nemuseli byť vyrúbané, keby sa veci robili tak, ako sa majú robiť.

Alexander F. Zvrškovec