Dnes je naozaj všetko inak

Komentuje Zuzana Krútka

Drž sa švec svojho kopyta, hovorí príslovie, čo sme zdedili z minulosti. Lenže múdrosti predkov, ktoré sa zdali byť večné, strácajú platnosť. Napríklad deľba práce medzi obchodom a výrobou. Obchod by mal predávať, čo výroba vyrobí. Ale výrobné firmy sa nespoliehajú len na obchodníkov a otvárajú si svoje vlastné predajne. Človek by si myslel, že im ide len o imidž, o reklamu vlastnej značky, väčšie zviditeľnenie sa. Že sa vlastné predajne oplatia aj finančne, ba že sú dokonca spôsobom, ako dnes prežiť, mi však nedávno potvrdili odborníci z takých rozdielnych odvetví, ako je odevný a pekárenský priemysel. Hlavným motívom pekárov sú peniaze. Tržby, ktoré bez omeškania a okamžite možno použiť na nákup múky, droždia či na výplaty. Okrem toho si malí i veľkí pekári uvedomujú a presvedčili sa o tom na konkrétnych príkladoch, že závislosť - čo ako pohodlná - od jedného odberateľa je nebezpečná. Pre slovenské odevné firmy je však najdôležitejšie, aby sa vôbec dostali na trh. Lacná ponuka šatstva dovážaného na kilá z ázijských krajín je pre väčšinu potenciálnych obchodných partnerov príliš lukratívna na to, aby dávali prednosť kvalitnejšiemu, ale aj drahšiemu tovaru. A tak je budovanie vlastných predajní nielen reklamným ťahom a súčasťou procesu presadzovania značky, ale často jedinou možnosťou, ako vôbec predať slovenský tovar na domácom trhu. Dodajme, že k visačke výrobcu, ktorý má meno, vlastné predajne naozaj patria. Klient, ktorý objaví, že kolekcia s konkrétnym obchodným menom sa tvorí podľa jeho potrieb a vkusu, si zvykne chodiť predovšetkým do tej „svojej“ predajne a do iných „zablúdi“ len vtedy, keď v nej nenájde to, čo práve potrebuje, ale preto, aby si overil, či inde nemajú niečo lepšie či lacnejšie. Ak sa výrobné firmy už nespoliehajú na obchodníkov, znamená to, že aj obchod prechádza veľkou transformáciou. Na vzťahy medzi výrobou a obchodom, ako aj na formu ponuky a nákupné zvyklosti zákazníkov výrazne pôsobia obchodné reťazce, predovšetkým zahraničné. Predovšetkým preto, lebo priniesli novú, efektívnejšiu formu organizácie nákupu a predaja. Domáci, ak chcú prežiť, musia byť tiež efektívni. Mnohí už pochopili, že prežiť možno len v spojení s ďalšími. To sa týka aj veľkoobchodu, ktorý prestáva hrať svoju pôvodnú rolu, keďže reťazce nakupujú priamo od výrobcov a je zrejmé, že ich podiel na trhu sa bude stále zvyšovať. A kým výrobné firmy zakladajú svoje predajné siete, zatiaľ obchodné spoločnosti - a to už aj domáce - si dávajú vyrábať tovar, ktorý predávajú pod vlastnou značkou. Žeby sa obchod chcel zmocniť výroby a výroba obchodu? V budúcich integračných procesoch budeme asi svedkami najmä „manželstiev z rozumu“.