Ruské pozície (II)

Keďže počas rusko-nemeckého summitu sa diskutuje aj o ekonomike Ruska a jeho medzinárodného postavenia vo svete, včera sme uverejnili prvú časť vystúpenia ruského prezidenta Putina pred poslancami Federálneho zhromaždenia RF o stave únie, ktorú predniesol 3. apríla tohto roka. Dnes uverejňujeme druhú časť zameranú na situáciu v Čečensku a legislatívnu oblasť. K tomu ruský prezident Putin povedal: „Chcel by som sa zastaviť pri situácii v Čečenskej republike. Dnes predovšetkým vyzývam predstaviteľov všetkých politických síl zastúpených v tejto sieni, všetky politické sily krajiny, aby prejavili pocit zodpovednosti v otázke urovnania situácie v tejto republike. Dosiaľ sme to dokázali. Dokázali sme nezneužívať krv a tragédiu a nezarábať na tom politické dividendy a body. Ešte nedávno zneli výroky o tom, že armáda je v stave rozkladu a vo vojenskej sfére nemôžeme rátať ani len s trochu badateľnými výsledkami, že v politickej oblasti vraj nemôžeme očakávať nič pozitívne, pretože nenájdeme ani jedného Čečena, ktorý by podporil úsilie federálneho ústredia v boji proti teroristom a nastolení ústavného poriadku. Život však dokázal, že obidva tieto výroky sú nepravdivé.“

Vysoká cena

„Armáda splnila svoje základné úlohy a odchádza z republiky. Je to veľmi dôležitý výsledok, ktorý nás však stál veľmi draho, preto dnes, napriek tradíciám každoročných posolstiev, mali by sme vzdať hold našim vojakom, dagestanským domobrancom, čečenským milicionárom a všetkým tým, ktorí za cenu vlastného života zastavili rozpad štátu. Chcel by som tiež zdôrazniť, že v prípade Čečenska nesmieme hovoriť o ťprešľapovaní na jednom miesteŤ, ale ani upadnúť do eufórie z úspechov. Nesmieme vzbudiť neodôvodnený optimizmus ani nesplniteľné očakávania v spoločnosti. Áno, úlohy sa dnes na Severnom Kaukaze menia. Zároveň s nevyhnutnosťou definitívne dovŕšiť likvidáciu ohnísk terorizmu, sa dôraz presúva smerom k vytvoreniu a upevneniu mocenských orgánov v republike. Musíme sa rozhodne a zodpovedne ujať zabezpečenia práv občanov, sociálnej rehabilitácie obyvateľstva, riešenia ekonomických problémov v Čečensku. Vyžiada si to od nás všetkých profesionalizmus, ale aj statočnosť tak pri odvrátení teroristických aktov, ako aj pri prekonávaní následkov tých zločinov, ktoré sme nedokázali odvrátiť. A hrozba spáchania ďalších zločinov je ešte stále veľmi veľká.

Ani sociálno-ekonomická práca si od nás nevyžiada menej húževnatosti, trpezlivosti a statočnosti. Budeme potrebovať aj čas. V každom prípade nie menší než ten, za ktorý republiku dostali do toho stavu, v ktorom dnes je. Musíme si to uvedomovať.“

Nezasahovať do regiónov

„Jedným z najdôležitejších rozhodnutí, prijatých vlani, bolo vytvorenie federálnych okruhov. Činnosť prezidentových splnomocnencov badateľne priblížila federálnu moc k regiónom. Splnomocnenci sa aktívne usilovali o to, aby regionálne legislatívy zodpovedali federálnym. Kľúčová úloha tu patrí práve im a Generálnej prokuratúre, jej okružným štruktúram. Viac ako triapoltisíc legislatívnych aktov prijatých v subjektoch federácie nezodpovedali Ústave Ruska a federálnym zákonom, štyri pätiny z nich boli zladené. Ale máme si pamätať, že práca v režime ťpoplachuŤ, nech sa ospravedlňuje čímkoľvek, sa nemôže pokladať za normálnu vec. Preto kontrola nad dodržiavaním federálnych zákonov sa má uskutočňovať plánovito, v úzkej spolupráci s orgánmi justície, prokuratúry a súdmi.

Pritom by som chcel ešte raz pripomenúť - tým, čo zákony schvaľujú, aj tým, ktorí dozerajú na ich dodržiavanie - musíme sa vzdať nielen zásahov do federálnych kompetencií, ale aj neodôvodnených pokusov federálnych štruktúr zasahovať do sféry výlučnej kompetencie regiónov. Je to veľmi dôležité a bezvýhradne v tom súhlasím s predstaviteľmi regiónov.

Dôvera občanov

„Kľúčovou otázkou akejkoľvek moci je dôvera občanov voči štátu. Stupeň tejto dôvery sa priamo určuje tým, ako vie chrániť svojich občanov pred svojvôľou výpalníkov, banditov či úplatkárov. Avšak ani orgány zákonodarnej a výkonnej moci, ani súdy, ani policajné orgány tu nerobia naplno. V dôsledku toho sa porušujú práva a záujmy občanov, poškodzuje sa autorita štátnej moci ako celku. Preto má táto otázka politický charakter. Dnes naliehavo potrebujeme reformu súdnictva. Naše súdnictvo zaostáva za životom a v praxi slabo pomáha ekonomickej reforme. Nielen pre podnikateľov, ale aj pre mnohých ľudí, ktorí sa usilujú v rámci zákona presadiť svoje práva, sa súd ešte stále nestal ani rýchlym, ani spravodlivým. Nepoviem ťvždyŤ, ale v mnohých prípadoch, je to, žiaľ, tak. Arbitrážna prax dokonca naráža na kontroverznú a nejasnú legislatívnu základňu. Rezortná tvorba zákonov je jednou z hlavných bŕzd v rozvoji podnikania. Úradníci sú zvyknutí konať podľa služobných predpisov, ktoré po nadobudnutí platnosti toho-ktorého zákona často protirečia samotnému zákonu, ale pritom sa roky nerušia. Už sa o tom hovorilo aj stokrát, ale vec sa prakticky nepohla.“

Kolízia zákonov

„Vlády, ministerstvá a rezorty majú konečne podniknúť radikálne opatrenia proti rezortnej tvorbe zákonov - až po úplné zrušenie rezortných predpisoch v tých prípadoch, keď sú už schválené federálne zákony s priamym účinkom. Naša legislatívno-právna základňa - trochu neskôr a podrobnejšie poviem o tom, ako na to vplýva byrokratický aparát - je dnes na jednej strane prebytočná a na druhej neúplná. Zákonov je schválených príliš veľa. Mnohé z nich sa navzájom prekrývajú, ale často pritom neriešia príslušné úlohy, pretože boli schválené pod nátlakom úzkych skupinových alebo rezortných záujmov. Navyše, viackrát sa zdôrazňovalo, že akýkoľvek zákon má byť organizačne, ale aj materiálne zabezpečený. Avšak v praxi tu máme celkom inú situáciu. Federálne zhromaždenie, žiaľ, stále schvaľuje zákony, ktorých plnenie predpokladá revidovanie už týmto zhromaždením schváleného federálneho rozpočtu a rozpočtu Dôchodkového fondu. Pokladám rozhodnutia takéhoto druhu za politicky nezodpovedné, aj keď majú tú najšľachetnejšiu motiváciu. Už dávnejšie potrebujeme takú systematizáciu legislatívy, ktorá umožní nielen zohľadniť nové ekonomické reálie, ale aj zachovať tradičné odvetvia, nebezpečne ťmiznúceŤ v posledných rokoch. Obrovské množstvo už schválených deklaratívnych noriem a ich kontroverznosť otvárajú cestu svojvôli a svojvoľnej voľbe, neprípustnej v takej sfére, ako je zákon. Prakticky stojíme pred nebezpečnou hranicou, keď sudca alebo iný predstaviteľ legislatívy si môže na vlastnú päsť voliť právnu normu, ktorá sa mu zdá prijateľnejšia,“ zdôraznil pred poslancami ruský prezident V. Putin.

(Dokončenie zajtra)