Deblokácie alebo hotovosť?

Ruský dlh voči SR stále vysoký

Približne o týždeň by mal kabinet M. Dzurindu zaujať stanovisko k návrhu ruskej vlády vyrovnať dlh voči SR vyplatením jeho časti v hotovosti. Konkrétne ruská strana ponúka odkúpiť 22 % z celkovej sumy svojho dlhu, ktorý predstavuje sumu takmer 1,2 mld. USD, čo je približne 58 miliárd korún. To znamená, že Slovensko by dostalo z nej asi 13 miliárd korún. Vzhľadom na skutočnosť, že riešenie dlhu formou tovarových deblokácií je komplikované a pomalšie ako sa očakávalo, aj pre spolitizovanie tejto problematiky, nečudo, že viacerí z kompetentných budú presadzovať heslo: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Podľa vyjadrenia vicepremiéra I. Mikloša by akceptovanie návrhu prinieslo nielen hotovosť (vraj do 15 dní od podpisu zmluvy), ale by sa „ zúžil aj priestor na netransparentné tovarové deblokácie“. Pričom pre štátnu pokladnicu neboli v konečnom dôsledku veľkým prínosom. Hoci I. Mikloš rovnako ako aj minister hospodárstva Ľ. Harach pred niekoľkými dňami svorne pred novinármi zdôrazňovali, že ponuku treba dôkladne posúdiť nielen z hľadiska výhod, ale aj prípadných rizík a prijať tiež politické rozhodnutie, v kuloároch sa hovorí, že ich názory sa opäť raz rôznia. Napokon Ľ. Harach sa netajil názorom, že 22 % sa mu zdá málo. Preto vidí východisko v obnovení rokovaní, aby ich výsledkom bolo zvýšenie ponuky približne na 40 %. Keďže podobnú ponuku – vyplatiť 22 % dlhu a zvyšok de facto odpustiť - ruská vláda navrhla aj Českej republike, ktorá je vo vyhodnoteniach o krok vpredu, jej rozhodnutie zrejme ovplyvní aj definitívny verdikt slovenskej vlády. V každom prípade sa však už dnes dá očakávať, že táto téma opäť rozvíri hladinu verejnej mienky. Jednak preto, lebo v prípade súhlasu s návrhom by vlastne bola provízia pre ruskú stranu až 78 %, čo je niekoľkonásobne viac, ako tvorila a tvorí provízia pre Devín banku, ktorá bola tŕňom v oku viacerým záujmovým skupinám, lebo si na ňu brúsili zuby aj ony. Navyše, ak nedávno bola údajne ponuka ruskej strany naozaj okolo 40 %, je logické sa pýtať, prečo sme vtedy na ňu nereagovali. A v súvislosti s kritikou, že úspech deblokácií je menší ako sa očakávalo, by bolo treba vecné argumenty povýšiť nad politické rozhodnutia.

Zdena Rabayová