Prečo je L. Krajňák predsedom dozornej rady?

Má predsa pamäť, má vlastné názory a nevníma len to svoje

Keďže je povestný citom pre dobrý obchod a je predsedom dozornej rady SPP, inak najlukratívnejšej firmy v SR, tak by sa dalo bez zaváhania tvrdiť, že patrí medzi najvplyvnejších ľudí v hospodárstve. Azda aj v politike. Oslovil som Ing. Ladislava Krajňáka touto miniprovokáciou hneď v úvode našej diskusie, ktorej cieľom bolo počuť jeho názory najmä na SPP, jeho privatizáciu a pokúsiť sa dostať na verejnosť aj to, čo charakterizuje tohto ešte nie štyridsiatnika, ktorý neraz aj svojimi výrokmi pripomína nespokojenca a prinajmenej dynamizuje, či až znepríjemňuje život konkrétnym osobám v hospodárstve.

L. Krajňák: Či som alebo nie som vplyvný? V živote vychádzam z toho, či moje návrhy riešení problémov sú alebo nie sú akceptovateľné. Ak už mám nejaký vplyv, tak vďaka tomu, že prevahu majú tie prijateľné a v konečnom dôsledku úspešné riešenia.

Hd: Poďme však k miliardám. Nedávno ste vyhlásili, že cena za 49 % akcií SPP by nemala klesnúť pod 130 miliárd korún. Keď sme sa stretli pred dvoma týždňami, tak ste mi to potvrdili s tým, že by mohla byť aj vyššia. Čo vaše kritické poznámky voči predstavenstvu a manažmentu SPP, či priam kritika, predovšetkým v súvislosti s jeho hospodárskym výsledkom, nemôžu zatlačiť cenu dole... ?

L. Krajňák: Nielen ústne, ale aj písomne som upozorňoval ministra hospodárstva na niektoré opatrenia manažmentu SPP, ktoré sa nejavili, a tiež neboli v prospech jeho ekonomiky. Včera (v pondelok 9. apríla) sme mali pokračovanie schôdze dozornej rady a po nej mám blízko k názoru, že som asi predbiehal čas, keď som v SPP chcel niečo presadiť. Aj tak ich to čaká, ale, žiaľ, až potom, keď doň nastúpi strategický investor. Vytýkal som manažmentu aj to, že nenašiel také riešenie, ktoré by sčasti znížilo v konkrétnom čase ten veľký rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou plynu. Vytýkal som mu aj investovanie do plošnej plynofikácie, ktorá práve pre ten rozdiel nie je dnes návratná, pričom Slovensko je po Holandsku najviac splynofikované v Európe. Myslím si, že SPP ako energetický podnik má pred sebou aj oveľa návratnejšie a efektívnejšie investície, do ktorých, žiaľ, neinvestuje. Chcem zdôrazniť, že moje výhrady proti úrovni vedenia podniku sú len vecného a odborného charakteru. Vždy som bol pripravený o nich diskutovať. Nemajú osobné pozadie. Avšak moje názory nie sú prijímané...

Hd: Ste alebo nie ste predsedom dozornej rady?

L. Krajňák: Dovolil by som si dopovedať... Ak moje výhrady vo vzťahu k manažmentu smerujú k zefektívneniu činnosti SPP, tak ich vypočutím a následnými opatreniami by sa zvyšovala jeho hodnota.

Hd: Vy ste dobrý obchodník, dobrý finančný mág. Predpokladám, že nejde o guľôčky...

L. Krajňák: Môj názor je taký, že podnik má priame rezervy v priamych nákladoch minimálne vo výške jednej miliardy korún ročne, čo nie je taká nepodstatná suma. Ak si zoberiete realizáciu investícií, z ktorých podľa kalkulovaných cien, a zdôrazňujem, podľa kalkulovaných cien, nie podľa reálnych cien odberov plynu, majú návratnosť 19 až 27 rokov. To je predsa nezdravé a málo ekonomické... Nechcem však popierať plošnú plynofikáciu ako celok, ale chcem povedať len toľko, že v podniku by sa mali vážne zaoberať investovaním do takých výrob, ktoré sú do šesť-sedem rokov. Mali by sa oveľa intenzívnejšie venovať iným možnostiam odbytu zemného plynu, a tými je paroplyn, teda kogeneračné jednotky, plynofikácia autobusov, čo má aj ekologický význam. Vytýkam, že v tomto smere sa nedeje takmer nič. A vytýkam to dostatočne dlho, avšak k zmenám v myslení - konaní nedochádza. V tejto súvislosti beriem do úvahy dva argumenty. Vnímam ako realitu politicko-spoločenskú situáciu, a tiež faktor času. Nič mi však nebráni presadzovať ideu, že politické nominácie v štátnych firmách sa majú týkať nanajvýš dozorných rád. Je to dostatočne silná parketa na to, aby si v prípade potreby štát presadil svoje záujmy. V predstavenstve týchto firiem by mali pracovať odborníci z danej brandže...

Hd: Nič vám nebráni, ale efekt vášho snaženia...

L. Krajňák: Typickým príkladom sú Slovenské elektrárne. Pán Košovan bol odvolaný z vrcholnej pozície, a nahradil ho odborník, ktorý sa menuje Vincent Pillár. Vtedy minister hospodárstva aj premiér sľúbili, že do troch mesiacov urobia „personálne tendre“ v ostatných štátnych firmách... Takýto prísľub som nedal ja. Len ho pripomínam, lebo som presvedčený, že by personálne zmeny boli v prospech týchto spoločností. V konečnom dôsledku by mali z toho prospech aj politické strany.

Hd: Toľkokrát omieľaný hedžing... A vraj SPP nemal na takú aktivitu dostatok prostriedkov...

L. Krajňák: Nerealizovanie hedžingu vo vzťahu k narastajúcej cene ropy a následne po deviatich mesiacoch ceny plynu sa to dá dosť exaktne identifikovať. Tvrdím, že neboli na to treba osobitné finančné prostriedky, aby sa hedžing realizoval. Zároveň tvrdím, že argument, že iné plynárenské spoločnosti okolo nás nerealizovali hedžing, je irelevantný, pretože väčšina z nich má liberalizovaný trh a nepremieta sa do ich hospodárstva tak rozdiel nákupnej a predajnej ceny ako u nás. Posledná vec, finančný riaditeľ SPP Ing. Rastislav Jamrich navrhoval v čase, kedy to malo zmysel, realizovať hedžing. Vedenie jeho návrh zamietlo.

Hd: Ako to bolo a je s vašimi stanoviskami k Duckého zmenkám?

L. Krajňák: Po prvé, ako každý, kto sa len trochu zaoberá hospodárením SPP alebo vôbec osudom podniku ako celku vie, že zmenky vystavené pánom Duckým sú nielen nejakou nepríjemnosťou, ale ozajstným nebezpečenstvom. Či boli alebo neboli podvodom, aké mali pozadie, je otázka úplne iná. Po druhé, Union banka, ktorá sa momentálne tiež dosť medializuje v súvislostiach blížiaceho sa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je jedinou držiteľkou zmeniek, ktorá podala žalobu na súd a na Krajskom súde v Bratislave vyhrala spor. Po tejto výhre Union banky som inicioval uznesenie dozornej rady. Odporučilo vedeniu SPP rokovať o možnosti mimosúdnej dohody s Union bankou za predpokladu, že predmetom mimosúdnej dohody s Union bankou bude získanie aj všetkých ostatných zmeniek vystavených na rad spoločností „Sezus Group“. To je zapísané v uznesení dozornej rady. Ako by sa dostala k tým iným zmenkám, to by bola jej vec. Keď sa vedeli dostať k tým piatim, predpokladám, že by sa vedeli dostať aj k ostatným. Okrem toho chcem povedať, že podnik za dva a pol roka nášho fungovania musel vytvoriť 6,3 mld. korún rezerv a opravných položiek na investície z minulosti. To je gigantické číslo, ktoré si tiež málokto dokáže predstaviť a možno, že stačilo mať 7,3 mld. korún v oprávkach a mohli sme mať zmenky vyriešené. Dnes nad nami visia ako Damoklov meč a všetci čakáme, komu a čomu budeme musieť čeliť... Je viac než isté, že žiadny investor nebude chcieť kupovať 49 % spoločnosti, ktorá má takýto nevyriešený problém.

Hd: Čo sa týka obchodných kontraktov s SPP Bohemia...?

L. Krajňák: Myslím si, že to bol jeden z dobrých ťahov podporiť z úrovne SPP. Samozrejme, mám aj určité výhrady. Tie výhrady sa dajú v podstate položiť do takých dvoch rovín. Jedna rovina je taká, že nie som presvedčený, že kontrakt, ktorý má SPP podpísaný s SPP Bohemia na dlhodobé uskladňovanie plynu, je najkorektnejší a prijal by som od akcionára z druhej strany väčšiu ochotu rokovať o prehodnotení podmienok tohto kontraktu. Kontrakt je na tridsať rokov, za relatívne vysokých ročných poplatkov. V porovnaní s tým, čo platíme našej Nafte Gbely, teda jednu korunu za tisíc kubíkov ročne, tak SPP Bohemia sa v podstate ani nedá vyrátať. Platíme fixnú sumu za zásobník bez ohľadu na to, koľko kubíkov tam preskladňujeme. A v tom prípade, keby sme preskladovali maximálny objem, tak budeme platiť rádovo 2,40 za tisíc kubíkov. V tom prípade musím mať názor, že radšej plaťme Nafte Gbely, ktorá je naša, a je na Slovensku.

Hd: Najvydarenejší paroplynový cyklus SR, vlastne kogeneračná jednotka, je prevádzkovaná SCP Ružomberok. Rotuje fáma, že ste akcionárom Slovenskej paroplynovej, a teda ste vraj v konflikte záujmov...

L. Krajňák: Takéto reči sú veľmi zaujímavé. Po prvé, veľmi ma teší, ak sa vôbec hovorí, že je to fungujúci paroplyn, pretože tu existuje aj nefungujúci paroplyn - bratislavský, ktorý stál podstatne viac peňazí. Venujem sa paroplynu, pretože pri jeho budovaní v SCP Ružomberok sme sa dosť naučili, a keďže som pôvodom strojný inžinier, tak ma to ešte aj zaujíma. Trúfam si povedať, že len priemyselné miesta, kde je garantovaný celoročný odber pary, sú vhodné na to, aby sme paroplyn stavali. Ešte existuje druhý variant. Je vo VSŽ Košice a výhoda je v tom, že tam existuje množstvo technologických plynov, ktoré je možné privádzať na turbíny a využiť ich. Keď to nerobíte, tak pôjdu stále do vzduchu. Som veľmi rád, že v Ružomberku to funguje. Budem veľmi rád, keď sa v tejto investícii bude pokračovať, lebo existuje potenciál na zvýšenie energetického príkonu. Samozrejme, len za predpokladu, že sa dohodneme s monopolnými energetikmi, ktorí, žiaľ, nie sú takí ústretoví, a tiež nie sú ochotní odoberať od nás elektrickú energiu za takú cenu, akú si my predstavujeme. Žiaľ, nikto iný neexistuje, takže, keď sa s nimi nedohodneme, tak nebudeme dostavovať. Okrem toho, je tam ešte ďalší kladný efekt, a to, že teplom zásobujeme celé mesto. Čo sa týka konfliktu záujmov, tak treba vedieť, že členovia dozornej rady zo zákona o štátnom podniku nepodliehajú konfliktu záujmov v žiadnom prípade. Nemyslím si, že dochádza k akémukoľvek konfliktu. Opak je podľa mňa pravdou. Z dôvodu získaných skúseností v SCP Ružomberok sa snažím teraz presadiť aj v SPP, aby podporovalo túto tvorbu investícií, pretože to aj pre neho znamená zvyšovanie odbytu a zväčšovanie trhu na Slovensku.

Hd: SCP bolo kúpené vašou spoločnosťou, ak sa dobre pamätám Ekoinvest. Bola to asi tretinová cena k účtovnej hodnote. Prečo tento obchod nebol taký medializovaný ako povedzme Nafta Gbely?

L. Krajňák: Toto nie je ľahká otázka. Neviem, z čoho vychádzate, keď hovoríte o tretinovej cene, pretože ja... Ak započítame do kúpnej ceny aj záväzok investovať, vtedy sme to kupovali za korektnú cenu porovnateľnú s relevantnými ponukami oficiálnych zahraničných záujemcov. Ak nezapočítame investície, tak súhlasím s tým, že cena v porovnaní s ohodnotením alebo inými ponukami nebola ekvivalentná. Myslím si, že dnes už je možné aj bilancovať, koľko peňazí dostal FNM SR za prevod akcií, koľko peňazí dostal štát z dôvodu vstupu strategického investora, z dôvodu mimoriadneho daňového výnosu spoločnosti Ekoinvest, koľko peňazí ešte dostane štát v prípade, že odpredáme ďalšie akcie. Trúfam si povedať, že súčet týchto čísel je ekvivalentný vtedy účtovnej hodnote. Čo však považujem za podstatné v privatizácii SCP Ružomberok je to, že sme zo spoločnosti, ktorá mala v roku 1996 tržby 6,3 mld. korún, dokázali urobiť spoločnosť, ktorej vlastné imanie vzrástlo o 4 mld. korún. Dnes má tržby 12 mld. korún a je veľký predpoklad, že v priebehu troch rokov bude mať tržby 20 mld. korún. Podľa mňa kľúčová otázka privatizácie nestojí na tom, za akú cenu niekto niečo získal, ale je v tom, či bol schopný sa postarať, zveľadiť a zabezpečiť ziskovosť a zamestnanosť. To je naozaj kľúčová otázka.

Hd: Vráťme sa k SPP a jeho privatizácii... Je nevyhnutná?

L. Krajňák: Myslím si, že nie je nevyhnutná za akúkoľvek cenu. Je nevyhnutné sprivatizovať 49 % SPP, a to z dvoch dôvodov: po prvé, aby sa znížil objem zasahovania štátu do riadenia tejto spoločnosti a po druhé, aby štát získal prostriedky na reštrukturalizačné procesy a na výplatu dlhopisu. To sú v podstate dva zásadné parametre. Táto transakcia je jediná a jedinečná v našom štáte. Neexistuje žiadna iná porovnateľná svojím objemom a významom ako táto. Preto tvrdím, že ak by sme mali predať 49 % pod nejakú hodnotu, tak vo vzťahu k úverovej zaťaženosti verejných financií dokážem exaktne vypočítať, aká cena už nemá zmysel, pretože nám nijakým spôsobom ako štátu nepomôže.

Hd: Je to cena pod tých 130 mld. korún?

L. Krajňák: Rádovo... Tých 130 mld. korún je suma porovnateľná s cenami, ktorú naznačili možní investori aj minister hospodárstva. SPP ako celok sa ohodnocuje na 330 až 350 mld. korún, teda tých stotridsať v sebe zahŕňa aj to, že ide o minoritný balík. Budeme si musieť dať pozor na definovanie práv 49- a 51-percentného akcionára, na controlmanažment, ktorý obsahuje riadenie spoločnosti. Očakávam, že investor bude chcieť od štátu odpovede na tri zásadné otázky: Prvá je: čo s ekonomicko-právnymi spormi v SPP. Druhá: bude chcieť exaktne definovať cestu k liberalizácii cien plynu na trhu vo vzťahu k obyvateľstvu a vo vzťahu k priemyslu. Tretia: bude chcieť vedieť, aká bude dividendová politika štátu, to znamená, ako bude chcieť štát profitovať okrem bežných daní...

Hd: Sú termíny tejto transakcie reálne?

L. Krajňák: Vzhľadom na to, čo som povedal, odpoviem takto: My sme strategického investora do SCP Ružomberok hľadali štandardnou cestou, a to takým spôsobom, že firma x mala s nami spísaný mandát a štandardným transparentným výberovým konaním sme sa dostali k investorovi z Rakúska. Na strane predávajúcich v tomto prípade stáli tri fyzické osoby, ktoré boli kedykoľvek pripravené v priebehu 24 hodín byť v USA, keď bolo treba rokovať. Tento proces nám trval rok a mesiac. To je odpoveď.

Hd: To nie je veľmi optimistická odpoveď.

L. Krajňák: Mám aj taký názor, že bolo by treba predať 34 % strategickému investorovi a 15 % na kapitálovom trhu v Londýne alebo vo Frankfurte nad Mohanom. Samozrejme, tých 15 % v nejakých menších tranžiach, aby existoval nejaký konkurenčný boj potenciálnych záujemcov o tieto akcie. Podľa mňa nešťastím zákonodarstva je to, že je veľmi ťažko dosiahnuť, aby bola možnosť rokovať so všetkými, ktorí dajú záväzné ponuky, a týmto rokovaním dosiahnuť ešte zvýšenie ceny, čo by mal byť predsa jeden z kľúčových parametrov, alebo negociovať lepšie podmienky postavenia akcionárov a podobne. Toto „kolo“, mám ten pocit, že z dôvodu transparentnosti, ohovárania, podozrievania z klientelizmu, podozrievania z úplatkárstva, korupcie a neviem čoho všetkého, neurobíme. Na škodu seba samých...

Hd: Vrátim sa na začiatok. Kedysi po absolvovaní VŠT v Košiciach ste sa stali odborným asistentom, v uplynulom desaťročí ste vyrástli pre smrteľníkov do závratných výšin, ale bez straty normálnosti.

L. Krajňák: Ako asistent som mal 1450 korún hrubého. A nemohol som brať záloha, lebo som mal splátky mladomanželskej pôžičky. Pred rokom 1989 som sa dostal do NSR. Počúval som o energetickej kríze Západu, a keď som prišiel do Mníchova, tak som žasol, že tam svietilo všetko. Takže, želal som si, aby sa tam všetci naši ľudia mohli pozrieť, ako sa dá žiť a aby sa spoločne snažili. Začal som podnikať, začal som tým, že som v Calexe Zlaté Moravce vlastnými rukami naložil jeden kamión chladničiek, doviezol ich do Košíc, a tam som ich v garáži jedného rodinného domu predal a zarobil som prvých 10-tisíc korún. O štyri roky som sa stal dokonca podpredsedom výkonného výboru FNM... Desať rokov krok za krokom, šestnásť aj viac hodín denne a iba rok-dva s voľným víkendom pre rodinu.

Hd: Ako vnímate dnešnú slovenskú spoločnosť?

L. Krajňák: Frustrovane. Atmosféra závisti, nenávisti a hádok. Päť a pol milióna obyvateľov, jedno väčšie sídlisko v New Yorku či v Moskve a my sa tu hádame, ako keby sme boli pupok sveta. A navyše, parlament sa rozhodol zvýhodňovať zahraničných investorov. Sú silnejší ako my, a práve preto by nemali byť vo výhode.

Hd: Čo treba, aby sa to skončilo?

L. Krajňák: Myslím si, že aj ľudia dole - bežní ľudia, sa hádajú preto, lebo vidia, že aj tí čelní sa hádajú. Myslím si, že tam je dôvod na to, že sa musí začať nejaký proces spolupráce. Môžem na to dať príklad z biznisu. Vo firmách zastávam názor, že nie je možné, aby mi ktokoľvek, či už spoločník, riaditeľ alebo štatutárny zástupca hovoril, že to a to neurobí. Môže sa mi priečiť len vtedy, ak položí na stôl lepšie riešenie. To je kľúčová vec, ktorú môžem preniesť do politiky a povedať, nie je možné, že by niekto hovoril, že toto a toto je zlé, a preto to nepodporím, ak nie je schopný položiť na stôl niečo lepšie. Je to kľúčová vec, ja to volám konštruktivizmus.

Hd: Skôr idealizmus miešaný s naivnosťou.

L. Krajňák: Nie, ja som si to zažil, ja som si to prežil. Ak je to idealizmus, potom nemá zmysel sa venovať tomu, že sa tu niekedy budeme mať lepšie. Viete, mám pocit, že Slováci majú v génoch zakódovanú závisť, cez ktorú nie sú schopní sa preniesť, čo je pre mňa katastrofa, pre mňa ako osobu katastrofálne. Musím povedať aj to, že sa o to zaslúžili aj viaceré médiá. Prispievajú k negácii schopných a skúsených ľudí, ktorí niečo dokázali, čo podľa môjho názoru je na škodu celej spoločnosti, pretože v každej civilizovanej západoeurópskej krajine existujú schopní, schopnejší a menej schopní. A zvyčajne tí schopní, ktorí sa dokázali postarať o seba, sa dokážu postarať aj o ten celok, ale treba im vytvoriť aj priestor na to, aby neboli stále na pranieri. Médiá by mohli pomôcť vytváraniu určitého pozitívneho imidžu a žičlivejšej atmosféry.

Hd: Nie je to problém podnikateľskej sféry samotnej...

L. Krajňák: Malo by platiť, že ak niekto je schopný a niečo dokázal, tak mal by mať určité právo hovoriť do toho, ako sa to tu bude vyvíjať. To však veľmi ťažko znášajú tí, ktorých sa to týka.

Hd: Prečo nejdete späť do politiky?

L. Krajňák: To nie je pre mňa. Mňa to, čo robím, baví a neviem si predstaviť, že by som sa mal dostať do politiky. Do takej, v ktorej neplatia pravidlá, neplatia dohody a neexistuje konštruktívnosť. Dovolím si aj paralelu... V akciovke je dozorná rada, v štáte je parlament. V akciovke je predstavenstvo, v štáte je vláda. Úlohou akciovky je zvyšovať vlastné imanie, úlohou štátu je zvyšovať životnú úroveň. V akciovke sú akcionári a v štáte sú voliči. Úlohou vlády je mať čo najviac voličov, a to sa zabezpečí vtedy, keď zvyšuje životnú úroveň. Úlohou akcionárov je mať čo najväčšiu nominálnu hodnotu jednej akcie, a to závisí od vlastného imania...

Hd: Na konci môže byť aj konkurz...

L. Krajňák: Áno, aj konkurz je jednou z možností. Bol by to v podstate úplne normálny proces, ibaže štát je štát a my v ňom.

Peter Kasalovský