Mária na dobrú partiu čaká

Sľuby len sľubmi a baňu pomaly zatápa voda

Otázka exploatácie Bane Mária v Rožňave, kde sa v podzemí nachádzajú ložiská železnej rudy, striebra, zlata, ortuti a ďalších vzácnych prvkov, je už dlhší čas otvorená a bude zrejme dovtedy, kým sa nenájde vhodný strategický investor s potrebnými finančnými prostriedkami, ktorý ťažbu oživí alebo expertná inštitúcia, ktorá výhodnosť ťažby poprie. Téme sa venovalo aj výjazdové rokovanie vlády SR koncom minulého roka v Košiciach a z jeho záverov vyplynul premiérov prísľub prednostovi tamojšieho krajského úradu riešiť ju. Hoci dobývací priestor a právo ťažby má Želba Spišská Nová Ves, tá sa síce v minulosti snažila vyvíjať aktivity na tomto ložisku, samotnú ťažbu vzhľadom na svoju zadlženosť a nedostatok investičných zdrojov ešte neodštartovala, a tak začala baňu konzervovať. Štát na konzerváciu bane v rokoch 1994 - 1995 priamo zo štátneho rozpočtu vyčlenil prostriedky vo výške takmer 36,5 mil.Sk do tej miery, aby nedošlo k jej zatopeniu. Želba od roku 1996 do roku 2000, či už ako štátny podnik alebo následne ako akciová spoločnosť, vynaložila zo svojich prostriedkov celkom asi 100 mil. Sk na jej suchú konzerváciu a zároveň hľadala strategického investora. Keďže ho do roku 2000 nezískala, do procesu vstúpil ďalší subjekt, Mária Baňa, s. r. o., zložená z banských expertov, ktorým sa mokrá konzervácia zdala byť nevhodná a informovali prítomných na rokovaní o svojom zámere začať ťažbu, po obnovení ktorej by sa vytvorilo až 350 pracovných miest a v prípade získania finančných zdrojov vo výške 420 až 440 mil. Sk i následného prevádzkového kapitálu by ich návratnosť bola asi päťročná. Aj keď oba spomínané banské subjekty prejavujú pripravenosť začať ťažbu, nie sú schopné vygenerovať toľko prostriedkov a pomoc čakajú od ministerstva. Mokrou konzerváciou sa navyše ničí banské dielo, zatopia sa strojovne a ložisko sa stáva bilančne nevhodným. Je namieste položiť aj otázku, či rezort vôbec dostatočne zaujíma táto téma a s ňou súvisiaca (ne)zamestnanosť v tomto baníckom regióne a či sa dá brať vážne dohoda zo spomínaného rokovania, v ktorej sa ministerstvo hospodárstva zaviazalo podporiť vstup strategického investora do bane a súčasne aj odloženie zatápania ložiska. Skutočnosť je iná. Baňu pomaly, ale isto zatápa voda. Tá spôsobí nielen bansko-technické problémy, ale výrazne predraží ťažbu a skomplikuje vstup strategického investora.

Ladislav Kulik