Siesta má svoje výhody

Možno to vyzerá ako nočná mora ekonomického plánovača či ďalší príklad typickej južanskej ľahostajnosti: ľudia spia na posteliach či pohovkách, v autobusoch i na lavičkách v parkoch počas pracovného dňa!!! Španieli, ktorí tvrdia, že sú priekopníkmi poobedňajšieho odpočinku, si svoju siestu vychutnávajú už niekoľko storočí. A skúsenosti potvrdzujú, že je to nielen celkom príjemný zvyk, ale predovšetkým prospešný. Vedci totiž zistili, že zdriemnutie si pomáha ľuďom nielen zlepšiť výkon v práci a zvyšuje kvalitu života, ale môže predĺžiť aj jeho dĺžku.

„Niet pochýb, že siesta má svoj biologický základ,“ hovorí odborník na spánok Scott Campbell z newyorskej Cornell University.

„Šesť hodín spánku pre muža, sedem pre ženu a osem pre hlupáka,“ hovoril zas často francúzsky cisár Napoleon Bonaparte. Pravda, ostatní velikáni, od renesančného umelca Leonarda da Vinciho po britského politika Winstona Churchilla, boli známi tým, že si radi zdriemli. Možno to znie ako pochybnosť, ale spánok zlepšil ich už aj tak pozoruhodnú tvorivosť.

U predkov dnešného človeka, ktorí žili v oblastiach okolo rovníka, horúce popoludnia povzbudzovali letargiu. Vedci sú presvedčení, že naše telá sú stále naprogramované na popoludňajší spánok. Ospalosť, ktorá nás prepadá po obede, má pravdepodobne spojitosť s trávením, aj keď mnohí vedci o tom pochybujú.

Nedostatok spánku vplýva zle na reč, pamäť a myslenie. Podľa najnovšieho výskumu nedostatok spánku dokonca oslabuje imunitný systém, môže viesť k zvýšeniu hmotnosti a k cukrovke či zapríčiniť predčasné starnutie.

Ľudia dnešných čias môžu maskovať znaky únavy dávkami kávy. Rôzne povzbudzovacie prostriedky však nepomôžu zotaviť prepracovaný mozog a mnoho spoločností dopláca veľkými sumami na zníženú produktivitu. Spánok či jeho nedostatok je príčinou mnohých dopravných nehôd a niektoré z najhorších svetových priemyselných havárií sa stali práve v noci alebo v skorých ranných hodinách, keď operátori, ktorí mali na pleciach najväčšiu zodpovednosť, boli unavení. Niektoré spoločnosti si začínajú uvedomovať prospešnosť spánku a isté americké spoločnosti dokonca zaviedli „salóniky na zdriemnutie“.

Medzinárodná nadácia pre duševné zdravie a neurológiu vyhlásila 21. marec za Svetový deň spánku. Cieľom iniciatívy odborníkov je upozorniť verejnosť na dôležitosť zdravého a kvalitného spánku a priviesť pacientov trpiacich nespavosťou aj lekárov k tomu, aby aktívne pristupovali k diagnostike príčin nespavosti a k liečbe modernými metódami.