Spôsob úhrady nedoplatku

Konkurz a nezaplatená daň z nehnuteľností

Sme správcom dane z nehnuteľností a voči právnickej osobe „A“ (štátny podnik), ktorá je v likvidácii evidujeme značnú sumu nezaplatenej dane z nehnuteľností, ktorú sme vyrubili ešte v roku 1996. Daňový nedoplatok sme podľa zákona č. 511/1992 Zb. začali vymáhať vydaním exekučného príkazu na prikázané pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách. Rozhodnutie, ktoré sme poslali príslušnej banke, o ktorej sme mali informáciu, že v nej má uvedená právnická osoba otvorený účet, nám vrátila s tým, že bankový účet právnickej osoby bol zrušený. V roku 1998 sme dostali daňové priznanie k dani z nehnuteľností od právnickej osoby „B“, ako nového vlastníka niektorých nehnuteľností, ktoré predtým patrili úpadcovi (právnickej osobe „A“). Nový vlastník priznal stavby na zdanenie ako „ostatné stavby“, pretože na stavbách nevykonáva podnikateľskú činnosť a stavby rekonštruoval. Po určitom čase bol na právnickú osobu „B“ vyhlásený konkurz. Keďže ide o značné nedoplatky na dani z nehnuteľností od obidvoch právnických osôb, môže byť daňová pohľadávka uhradená správcovi dane napr. pridelením pozemkov úpadcu správcovi dane?

Štátne podniky v likvidácii sú od dane z nehnuteľností oslobodené. Ak bol v roku 1996 a 1997 štátny podnik „A“ v likvidácii, bola podmienka oslobodenia nehnuteľností v jeho správe podľa § 4 ods. 2 a § 9 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností splnená dňom zápisu vstupu štátneho podniku do likvidácie do obchodného registra (§ 3 ods. 3 a § 6 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 58/1993 Z. z.).

Oslobodenie od dane sa však nevzťahovalo na tie nehnuteľností, ktoré boli aj po vstupe štátneho podniku v prenájme alebo sa naďalej využívali na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť.

Pri vymáhaní dane z nehnuteľností za tie pozemky a stavby, ktoré sa aj po zápise vstupu podniku do likvidácie využívali na podnikanie alebo sa prenajímali, ste mali postupovať podľa § 72 vtedy platného znenia zákona č. 511/1992 Zb. Toto ustanovenie procesného zákona umožňovalo vymôcť daňový nedoplatok aj inou formou ako prikázaním pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách, napr. predajom nehnuteľnosti.

Ak právnická osoba „B“ bola k 1. januáru 1998 vlastníkom niektorých nehnuteľností, ktoré predtým vlastnila právnická osoba „A“, bola v roku 1998 ako aj v ďalších rokoch daňovníkom dane z nehnuteľností. Aj pri tomto podnikateľskom subjekte ste mali pri vymáhaní daňových nedoplatkov postupovať podľa § 72 cit. procesného zákona č. 511/1992 Zb.

Čo sa týka vstupu právnickej osoby do konkurzu podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je potrebné aj z hľadiska vyrubovania a vymáhania dane z nehnuteľností rešpektovať správcom dane tento zákon. Nároky veriteľa (správcu dane) zákon o konkurze a vyrovnaní osobitne upravuje. Od 1. augusta 2000 je v platnosti zákon č. 238/2000 Z. z., ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. Tento zákon v § 66e ods. 3 upravuje, že na účinky vyhlásenia konkurzu a na uplatnenie pohľadávok o. i. aj daňových (obecných) orgánov sa primerane použijú ustanovenia § 95 a § 95a zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 240/2000 Z. z.

Aj v konaní vo veciach dane z nehnuteľností správca dane postupuje podľa zákona č. 511/1992 Zb. Tento zákon, okrem iného, určuje aj spôsob platenia všetkých daní, a to len finančným plnením. Podľa § 58 zákona č. 511/1992 Zb. daň z nehnuteľností sa platí príslušnému správcovi dane bezhotovostným prevodom alebo v hotovosti. Čiže podľa súčasne platného právneho stavu nie je možné uhradiť daňový nedoplatok formou pridelenia pozemkov úpadcu.