Pesimizmus je namieste

Komentuje Eleonóra Bujačková

Previs ponuky práce zo strany obyvateľstva nad dopytom by mal podľa prognózy, ktorú vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied v spolupráci s rezortom práce, pretrvávať aj v najbližších šiestich rokoch. V pesimistickom variante predpokladá materiál v rokoch 2001 až 2006 nárast počtu nezamestnaných podľa výberového zisťovania pracovných síl o 55-tisíc na 545-tisíc osôb. To je faktografický obraz neutešeného stavu na trhu práce. Slovensko vďaka takmer 21-percentnej miere nezamestnanosti drží v súčasnosti európsky rekord. Politikov, súdiac podľa nedávneho parlamentného snemovania, kde bola nezamestnanosť hlavným bodom programu, nezaujala. Spôsob, akým zaobchádzajú s vysokou mierou nezamestnanosti, dokazujú aj iné „nepríjemnosti“. Tak napríklad zostal Národný úrad práce (NÚP) takmer tri mesiace bez vedenia, keďže vláda v zápale vášnivého boja politických strán o spornej otázke reformy verejnej správy akosi pozabudla načas nominovať svojich zástupcov do predsedníctva a dozornej rady NÚP, ktorí sú volení v pravidelných časových intervaloch.

Napriek tomu, že hospodársky rast Slovenskej republiky bude v tomto roku s vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako v roku 2000, treba počítať s ďalším poklesom zamestnanosti. To sa prejaví na príjmoch obyvateľstva a na ďalšom poklese životnej úrovne. Viacerí analytici kritizujú súčasnú politiku trhu práce, že sa príliš sústreďuje na verejnoprospešné práce. Sú neefektívne, hoci vykazujú prínosy v sociálnej a psychologickej oblasti. Podľa údajov NÚP sa v niektorých východoslovenských regiónoch miera nezamestnanosti blížila minulý mesiac k 40 %. Pri takej vysokej nezamestnanosti predpovedá každá ekonomická teória „závažné sociálnoekonomické výbuchy“. Na Slovensku sa ľudia naučili žiť s vysokou nezamestnanosťou aj vďaka rozšírenému čiernemu a tzv. šedému trhu s prácou. Situáciu by mohlo zlepšiť odbúranie administratívnej náročnosti a zníženie finančnej zaťaženosti malých a stredných podnikateľov. V súvislosti s tým sa viacerí experti vyslovujú za systémovú reformu všetkých zložiek verejných financií, ktoré sú podľa nich neefektívne. Nedostatky systému sa okrem iného prejavujú aj v tom, že kvalitatívne parametre pracovnej sily majú dlhodobo klesajúcu tendenciu. Márne sú konštatovania, že deformácie v podnikateľskom prostredí, na trhu práce, v makroekonomike a ďalšie faktory ovplyvňujú mieru nezamestnanosti v SR, ak zodpovední činitelia nenachádzajú dostatok vôle a schopností ho riešiť.