Zbudza: za korunu miliarda...

Deň za dňom, mesiac za mesiacom, ako to začalo a zapdlo

Investor stavby Solivary, a. s., Prešov si v „Prihláške pohľadávky veriteľa“, zaslanej na Krajský súd v Košiciach, z konkurznej podstaty Naftoprojektu žiada náhradu vo výške 893 988 086,80 Sk, z čoho 402 125 113,80 Sk žiada za realizáciu stavby, 102 507 659, Sk ako penále, 99 444 709 Sk za porušenie zmluvy, náklady na prekonzervovanie dodanej technológie 37,5 mil. Sk , úroky z úveru 23 mil. Sk a podobné náklady za 37,6 mil. Sk, čo je približne suma, za ktorú by sa dala aj dostavať rozostavaná stavba. Podľa Naftoprojektu (od 28. 4. 2000 v konkurze) však Solivary len za už vykonanú prácu dlhujú asi 100 mil. Sk. Podľa pôvodných plánov investora mali začať s výstavbou v roku 1993 a ukončiť ju v roku 1995. Dnes máme rok 2001 a stále nikto nevie, ako sa to celé skončí. Spomínajú sa dve možnosti. Jednou je medzinárodný tender (čomu niekto úspešne bráni) a druhou, že v prípade neúspechu medzinárodného tendra sa nájde nejaký „samaritán“, ktorý to za korunu kúpi s tým, že bude mať veľké „finančné výdavky“, aby to dal všetko dohromady. A tak niekto za korunu získa možno majetok v celkovej výške okolo 1 mld. Sk.

Ako sa to všetko vlastne začalo? Vráťme sa do rokov 1961 - 1963. Základný geologický prieskum, časť územia vyhlásili za chránené a komisia pre klasifikáciu zásob schválila kategorizáciu zásob vyhradeného nerastu kamennej soli. Celkové geologické zásoby 574,6 mil. ton, z toho ťažiteľné zásoby 192,6 mil. ton. Vysoký obsah NaCl - v priemere 86 %.

Rok 1991 - Solivary začali predprojektovú

prípravu ťažby

soli zadaním štúdie vo firme Ideco (Taliansko) a Chemkop Krakov. Následne v roku 1992 Naftoprojekt v spolupráci s Rudným projektom Košice spracoval štúdiu Sekundárneho využitia kaverien na skladovanie uhľovodíkov. Štúdia jednoznačne poukázala na nedostatočné geologické podklady a odporúčala odvŕtať minimálne dva vrty okolo jestvujúceho vrtu na spresnenie vlastností ložiska a možnosti korigovať pevnostný výpočet kaverien, ich tvar a rozmery.

Rok 1992 - vypracovanie zadania stavby - Rudný projekt Košice. Návrh úplne odlišnej technológie oproti zahraničným štúdiám. Dodávateľom know-how bol Sulzer Escher Wyss, podklady zloženia surovej soľanky boli prevzaté z ložiska v Prešove a zo vzoriek pri základnom geologickom prieskume z roku 1961. Tento prieskum, samozrejme, nezohľadňoval požiadavky lúhovania, lebo v tom čase sa uvažovalo s klasickým dobývaním soli banským spôsobom. Zadanie stanovilo rozpočtové náklady stavby na 718 mil. Sk, začatie 5/1993, ukončenie 3/1995 (lehota výstavby 22 mesiacov).

Rok 1993 - projekt na stavebné povolenie, Naftoprojekt v januári 1993 uzatvoril zmluvu o dielo formou generálnej dodávky, cena za dodávku 718 mil. Sk s podmienkou dodania stavebného povolenia investorom do mája 1993, začatie stavby 5/1993, ukončenie stavby 3/1995. Pri rozpracovaní projektu sa prejavili nedostatky zadania, ktoré si vyžadovali jeho zásadne zmeny. Tieto požiadavky Naftoprojekt opísal v Stanovisku generálneho projektanta z 20. 4. 1993, odporučil vypracovať

nové zadanie

vrátane ekologického zámeru a súhrnného rozpočtu, s čím investor nesúhlasil, avšak navrhované zmeny požadoval zahrnúť do spracovávaného projektu pre stavebné povolenie. Projekt stavebného povolenia pre ťažobný závod Zbudza a soľankovod vrátane požadovaných zmien expedovali 28. 6. 1993. Pre nedoriešenú technológiu spracovania soli od firmy Sulzer Escher Wyss, projekt pre stavebné povolenie spracovateľského závodu Michalovce nemohli

Nezabezpečenie finančných prostriedkov pozastavuje pokračovanie prác na projektoch vrátane nedodania projekčných podkladov od firmy Sulzer Escher Wyss a hľadanie úspornejších alternatív. V apríli 1994 Solivary podpisujú kontrakt s HPD Evatherm a Chemou (zmena dodávateľa know-how), ktorý sľubuje financovanie prostredníctvom konzorcia nemeckých bánk, akcia sa však už v prvom polroku 1995 skončila neúspechom. V auguste roku 1995 Solivary a Naftoprojekt podpisujú dodatok č.1 k základnej zmluve, ktorým investor v plnom rozsahu akceptuje uvedené zmeny vrátane zvýšenia rozpočtových nákladov stavby na 1 409 mil. Sk a 55,8 mil. Sk pre jestvujúcu prevádzku v Prešove, expedovaný je nový projekt pre stavebné povolenie - projekt ťažobného závodu Zbudza a soľankovodu bez spracovateľského závodu Michalovce, od ktorého investor neposkytol

projektové podklady

z dôvodu neposkytnutia zálohovej platby zahraničným dodávateľom.

Investor sa v septembri 1995 pokúša zabezpečiť financovanie založením konzorcia Kaverna, za účasti Transpetrolu Bratislava, Nafta Gbely a Solivary. Naftoprojekt už v decembri spracoval bezplatne finančnú analýzu samostatných stavieb Ťažobný závod Zbudza (ťažba soľanky) a spracovateľským závodom v Michalovciach, avšak aj napriek návratnosti ťažobného závodu Zbudza po ôsmich rokoch a spracovateľského závodu Michalovce po siedmich rokoch k dohode a založeniu konzorcia nedošlo. Výsledok je, že hoci stavba mala byť v prevádzke od marca 1995, ešte v septembri 1995 nebolo zabezpečené jej financovanie.

Na pozvanie HPD Evatherm sa v apríli 1996 uskutočnila obhliadka Solivaru v holandskom meste Harlingen, kde prvýkrát použili úpravu soľanky s využitím kysličníka uhličitého zo spalín. Následne investor

prijíma štvrtú

koncepciu stavby. Výsledkom je podstatný zásah do rozpracovaného projektovaného riešenia spracovateľského závodu v Michalovciach a podstatný nárast rozpočtových nákladov stavby. V júni Naftoprojekt expeduje prepracovaný projekt pre Ťažobný závod a soľankovod, kde prijíma úsporné riešenia a o mesiac investor podpisuje dodatok č.1 kontraktu s HPD Evatherm a Chema, kde sú zahrnuté nové požiadavky investora získané v holandskom Harlingene. Časové dôvody nútili investora skracovať lehoty spracovania projektov, a tak sa po vzájomnej dohode pristúpilo k vypracovaniu zjednodušenej formy projektu pre spracovateľský závod v Michalovciach. Naftoprojekt ešte 23. júla urguje projektové podklady od zahraničnej technológie u investora. V auguste už expeduje projekt spracovateľského závodu Michalovce, kde na základe požiadavky investora zvyšuje kapacitu skladu soli, zapracúva zmenu riešenia na dva druhy kalov (dve linky), zvyšuje kapacitu skladu kalov o 100 % a upozorňuje na ekonomiku stavby, ale investor trvá na svojej požiadavke. Výsledkom je zvýšenie rozpočtových nákladov stavby. V roku 1996 Solivary vybavili zahraničný úver len vo výške 1 200 mil. Sk - rozpočet bol na 1 700 mil. Sk (z vlastných zdrojov vraj uvažovali s približne 300 mil. Sk)

K uzatvoreniu dodatku č. 2 medzi Solivarmi a Naftoprojektom dochádza v januári roku 1997. Je to s cenou za dodávku stavby 1 495 mil. Sk, napriek rozpočtu stavby na 1 728 mil. Sk, navyše rozsah dodávky sa rozšíril o 50 mil. Sk za 50 vagónov a o 10 mil. Sk na informačný systém. Podpísanie dodatku č. 2 za uvedených podmienok je vysvetliteľné len osobnými dohodami štatutárov (Siska a Markovič) s taktikou stavbu začať, a potom pred fázou ukončovania stavby dodatočne vybavovať jej dofinancovanie. Vo februári investor podpisuje kontrakt na Detailný inžiniering úpravy soľanky s plnením v marci, predbežné podklady odovzdali Naftoprojektu v júni, ale definitívne poklady až v novembri. Ale už 18. februára HPD Evatherm, Chema a investor na základe objektívnych podkladov

menia termín

ukončenia stavby z apríla 1998 na 16. jún 1998, čo je v rozpore s dodatkom č.2. Ďalšiu zásadnú koncepčnú zmenu predkladá 22. apríla MWM Deutz, ktorá mení dispozíciu a rozmery objektu Energetického hospodárstva, predbežné podklady sú dodané 27. júna a definitívne až 16. decembra 1998, teda 7,5 mesiaca po zmluvnom termíne dodávky stavby.

Ako postupovala výstavba?

Naftoprojekt s investorom uzatvoril základnú zmluvu z 26. januára 1993 na generálnu dodávku stavby. Prvý dodatok prijali 13. augusta 1995 a druhý 27. januára 1997. Prípravné práce sa začali po expedovaní projektu v auguste 1995 a schváleného Plánu otvárky prípravy dobývania na ťažobnom závode Zbudza koordinované investorom. Naftoprojekt na realizáciu vrtov odporučil Naftu Gbely, ktorá bola cenovo prijateľná a profesijne na najvyššej úrovni, avšak investor zmenil dodávateľa vrtov na Geotechnik Košice, s ktorým sám uzatvoril zmluvu.

Po havárii

dvoch vrtov zmluvu s Geotechnikom skončili, až potom mohol Naftoprojekt uzatvoriť zmluvu na odvŕtanie vrtov s Naftou Gbely, podpísali ju 5. septembra 1997. Stavebné povolenie pre ťažobný závod v Zbudzi dostali s ročným omeškaním, teda v septembri 1996. Investor v rozpore s dodatkom č. 1 uzatvoril zmluvy na dodávku diela s tuzemskými dodávateľmi (a bez vedomia Naftoprojektu), ktorým poskytol aj finančné preddavky (asanačné práce, budovanie zariadenia staveniska a železničná vlečka bez dozoru generálneho projektanta). Riešenie rozporu v dodávateľskom zabezpečení s investorom a jeho vybranými dodávateľmi ukončili kompromisom a podpísaním dodatku č. 2 dňa 27. januára 1997. Investor v roku 1997 neodsúhlasil platobný kalendár napriek predloženiu časového harmonogramu výstavby v apríli 1997, júni 1997 a decembri 1997, čo spôsobilo neplnenie platobných povinností investora. V rozpore so zmluvou dochádza k obchádzaniu Naftoprojektu pri súhlase s úhradami zálohových platieb hlavne zahraničným subdodávateľom investora. Výsledkom je nevyvážené financovanie stavby v prospech zahraničných technologických dodávok na úkor tuzemských a zabezpečenie stavebnej pripravenosti pre montáž technológie.

Investor získal pre stavbu finančné prostriedky vo výške 1 172 841 650 Sk, z čoho čerpanie finančných prostriedkov je nasledujúce:

a) Nákup vagónov 50 570 379 Sk (od 4/1997 užívajú Solivary)

b) Úroky, provízie 245 665 280 Sk

z toho čisté provízie 24 635 475 Sk

c) Preddavky investora na nákup

technológie 577 902 945 Sk

z toho: tuzemské 186 365 496 Sk

d) Dodávka Naftoprojektu 314 463 013 Sk

e) Realizované dodávky 10 485 983 Sk

Už v čase vybavovania úveru bol investor upozornený, že stavba nebude stáť 1,2 mld. Sk, ale 1,4 mld. Sk, nadväzne 1,7 mld. Sk a neskôr viac (Zmluva – dodatok č. 2, kde bola dohodnutá cena 1 495 mil. Sk). Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že

investor nemal

zabezpečené ani financovanie stavby. Cena dodávky nie je špecifikovaná položkovito, ale globálne. Neodborný postup pri príprave investícií - vyplatenie veľkých investičných prostriedkov na nákup technológie do zahraničia na začiatku stavby, nákup vagónov, rozbitie dodávateľského systému, keď investor podpísal obdobné zmluvy na dodávku tej istej stavby s inými dodávateľmi a poskytol im priamo aj preddavky vo výške okolo 100 mil. Sk, splácanie splátok a úrokov bankám z poskytnutého úveru, čím sa znížil objem takto získaných prostriedkov pre stavbu o 221 029 805,24 Sk a spolu s platbami za zahraničnú technológiu bolo na začiatku stavby do zahraničia zaplatených 637 202 729,15 Sk.

Investor zabezpečil finančné zdroje len na 78,45 % (s úverom vo výške 1 117 mil. Sk, zmluvnou cenou za dodávku 1 495 mil. Sk ). Potom z finančných prostriedkov krytých

štátnou garanciou,

ktoré sú určené na stavbu, začína splácať poskytnutý úver, čím znižuje objem finančných prostriedkov na samotnú stavbu o 221 mil. Sk, takže na ňu zostáva 63,66 % z kontrahovanej sumy. Nezmyselne prevedená platba na začiatku stavby za dodávku zahraničnej technológie vo výške 391 537 448,91 Sk (žeby sa niekto nevedel dočkať provízie?) ako keby znižovala finančné zabezpečenie stavby na 37,47 %.

Vyčerpaním úveru, krytého štátnou garanciou, zastavuje investor v polovici roku 1997 financovanie stavby pre Naftoprojekt, a tým sa vlastne zastavuje aj celá realizácia stavby - z uvedených 34,47 % alebo 63,66 % finančných prostriedkov sa stavba postaviť a odovzdať investorovi nedá.

Čo povedať na záver? Keď Naftoprojekt koncom roku 1999 pre investora aktualizoval cenu, tak sa rozpočtové náklady stavby dostali na 2,6 mld. Sk. Za tohto stavu by odkúpenie investície za 1 Sk a jej dostavba za 1,2 mld. Sk bola pre niekoho veľmi zaujímavá. Rovnako je pre niekoho zaujímavé dostať Naftoprojekt do likvidácie, čím by

sa utopili dôkazy

o podivnom financovaní stavby. Ani tie zvyšné peniaze neboli totiž všetky použité na stavbu, a tak 1,2 mld. Sk s úrokmi zaplatia daňoví poplatníci, a to nie po prvý raz.

Ing. Ladislav Mayer, CSc.