Návrh na riešenie problému

List konateľa Naftoprojektu L. Mayera predsedovi dozornej rady Solivaru V. Chlebovi zo dňa 15. 1. 1999

Určite je Vám problematika súčasného stavu výstavby Závodu na ťažbu a spracovanie soli z ložiska Zbudza, ktorej investorom sú Solivary Prešov a dodávateľom Naftoprojekt Poprad, dôverne známa. Vieme, že v súčasnosti prebieha kontrola v a. s. Solivary a dúfame, že budú preukázané skutočnosti, ktoré aj pred súdom, aj pred verejnosťou očistia našu spoločnosť, ktorá nekompetentným riadením výstavby zo strany investora značne utrpela. Najmä veríme, že bude preukázaná osobná zodpovednosť za podivné a nehospodárne nakladanie s aj tak nedostatočnými finančnými prostriedkami, okrem iného aj cez Prvú prešovskú stavebnú, na ktorú má osobné prepojenie Ing. Hudáč, a ktorej spoluvlastníkom je aj firma TOPing, s. r. o., poverená investorom výkonom inžinierskej činnosti.

Stručná rekapitulácia súčasného stavu je nasledujúca: Solivary a Naftoprojekt v januári 1997 podpísali dodatok č. 2 k základnej zmluve o dielo, v ktorom sa Naftoprojekt zaviazal odovzdať stavbu v apríli 1998. Tento termín je zmluvne podmienený včasným uhrádzaním všetkých platobných povinností zo strany Solivarov. Cena diela bola v kontrakte stanovená na 1495 mil.Sk (bez DPH) s toleranciou 5 %. K dnešnému dňu

zaplatili Solivary

Naftoprojektu asi 360 mil. Sk (v tom čiastočne aj DPH), Naftoprojekt eviduje niekoľko neuhradených faktúr v celkovej výške 694 mil. Sk (plus úrok z omeškania), z ktorých najstaršie sú už viac ako 720 dní po lehote splatnosti. Rozostavanosť stavby je podstatne vyššia ako výška poskytnutých finančných prostriedkov. Dokončenie stavby si podľa odborných odhadov vyžaduje investovať 600 - 700 mil. Sk a minimálne jeden rok. V štádiu konania je žaloba Solivarov voči Naftoprojektu za nedodržanie termínu odovzdania stavby a protižaloba Naftoprojektu voči Solivarom za porušovanie zmluvy a neplnenie si platobných povinností vrátane úrokov z omeškania.

Pre hlbšie vniknutie do problematiky problému je nevyhnutné vrátiť sa stručne

do histórie

vzniku tejto stavby. Ložisko soli Zbudza objavili pri geologickom prieskume v päťdesiatych rokoch Naftou Gbely. Na priemyselné využitie ložiska sa v tom čase nenašlo uplatnenie. Na podzemné uskladňovanie uhľovodíkov poukázal po prvý raz Naftoprojekt Poprad v rámci riešenia štátnej výskumnej úlohy, zameranej na riešenie uskladňovacích kapacít v prvej polovici osemdesiatych rokov. Rovnako v tom čase nebolo kompetentnými orgánmi o využití ložiska rozhodnuté. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Naftoprojekt významnou mierou podieľal na príprave energetickej koncepcie Slovenskej republiky v častiach ropy, plynu a netradičných zdrojov. Vzhľadom na to, že už vtedy deklarovali záujem vstupu SR (resp. ČSFR) do EÚ, čo si vyžaduje splniť okrem iného aj kritériá pri vybudovaní strategických zásob ropy, vo svojom riešení sme navrhli na tento účel využiť umelo vytvorené kaverny

v soľnom ložisku

Zbudza. Kaverny, vytvorené v hĺbkových ložiskách soli, sú na uskladnenie väčšieho množstva ropy investične najmenej nákladným riešením, sú bezpečnejšie a z hľadiska ochrany životného prostredia prijateľnejšie ako klasické nadzemné oceľové zásobníky. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že v návrhoch Naftoprojektu nebola nikdy kladená priorita na výrobu soli, ktorú sme chápali len ako využitie odpadovej suroviny, ale na vytvorenie zásobníkov ropy. Preto sme aj navrhli založiť konzorcium spoločnosti, kde by rozhodujúcimi partnermi boli naftárske spoločnosti (Slovnaft, Transpetrol, Nafta). Vzhľadom na postavenie Naftoprojektu ako inžinierskej spoločnosti, sa nám uvedené návrhy nepodarilo presadiť. Rentabilita diela, ktoré by sa splácalo

len z tržieb za soľ

z hĺbkovej ťažby, je od samého začiatku sporná. V prípade, že by sa strategické zásoby vybudovali v klasických nadzemných oceľových nádržiach (takou cestou sa uberajú v ČR), bolo by potrebné na výstavbu skladovacej kapacity jedného milióna ton investovať najmenej 6 mld. Sk. Podstatou nášho návrhu je, že ťažbou soli a vytvorením uskladňovacích kaverien vznikne nové dielo, ktoré je možné oceniť na najmenej 2 mld. Sk. Odhadujeme, že na dobudovanie technologických zariadení na vlastné uskladňovanie bude potrebné investovať približne 1 mld. Sk. Je zrejmé, že pri takomto hodnotení sa investičné prostriedky na výstavbu závodu na ťažbu a spracovanie soli (podľa posledných prepočtov 1,8 mld. Sk) vrátia vo forme vytvorenia nového diela - kaverien na uskladňovanie ropy.

Navrhujeme, aby na prevádzku na

využitie kaverien

bola vytvorená samostatná spoločnosť, ktorá by bola zahrnutá medzi strategické neprivatizovateľné podniky. Tá by postupne odkupovala od Solivaru Prešov vytvorené kaverny za vopred dohodnuté ceny. Spoločnosť by mohla byť aj súčasťou Transpetrolu. Tým by sa akciová spoločnosť Solivary dostala do pozície ziskového a rentabilného podniku a vznikol by záujem o jeho privatizáciu aj navýšením základného imania. Z hľadiska záujmov štátu by nebol dôvod, aby Solivary boli naďalej zaradené medzi strategické podniky.

Záverom deklarujeme, že Naftoprojekt Poprad má záujem na urýchlenom dokončení tejto dôležitej stavby a vyriešení sporných otázok dohodou zmluvných strán v rámci dobrých obchodných vzťahov. Na úspešné pokračovanie vo výstavbe sme bývalému vedeniu Solivary Prešov predložili náš návrh na aktualizáciu zmluvných vzťahov, ako aj nový časový harmonogram, na čo sme doteraz nedostali žiadnu odpoveď. V prípade, že Vás návrh zaujme, sme ochotní vypracovať podrobné ekonomické analýzy, a takto preukázať jeho reálnosť.