Ochrana a servis pre stavebných podnikateľov

Mesačne treba prestavať 7 - 8 mld. Sk, aby rezort prosperoval, každý vie, že stavebníctvo je motorom ekonomiky

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) je vrcholnou zamestnávateľskou organizáciou v Slovenskej republike. Jej členmi sú zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia. Medzi významných členov AZZZ patrí aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Na jeho čele stojí už 11 rokov Ing. František Slávik, s ktorým sme hovorili o hlavných úlohách a cieľoch ZSPS.

Zväz mal ku koncu minulého roka takmer 320 členských organizácií. Ako by ste mohli charakterizovať jeho činnosť z hľadiska potrieb členov?

- Zväz, prípadne sekretariát ZSPS sa venuje predovšetkým ochrane členskej základne a po druhé akcentujeme pomoc členskej základne pri riešení problémov, ktoré bezprostredne s podnikaním v stavebníctve súvisia. Pokiaľ ide o vnútornú štruktúru a pomoc, je tu predovšetkým obojstranná komunikácia. Čiže ZSPS alebo jeho sekretariát zabezpečí najmä také akcie, ktoré naša členská základňa potrebuje. Sú to najmä vzdelávacie akcie, predstavovanie nových technológií, prípadne semináre k niektorým zákonom a podobne. V predstihu na pol roka vydávame ponuku rôznych podujatí pre členské organizácie, ktoré ZSPS navrhuje pre svojich členov. Naša členská základňa je pomerne široká a rôznorodá, nakoľko združujeme projekčné firmy, výskumné ústavy, výrobcov stavebných látok, ďalej realizátorov stavieb atď. Aj

veľkosť firiem

je značne rozdielna. Preto sa snažíme pre všetky odborné alebo veľkostné skupiny podnikateľov ponúkať určité špecifické služby, ktoré by členská základňa mohla využiť. Po predstavení týchto polročných aktivít, čakáme na ohlas členskej základne a podľa záujmu rozbiehame konkrétne akcie v prospech členskej základne.

Spomínate činnosť ZSPS z hľadiska odborných podujatí. Ako si plníte úlohu z pohľadu ochrany svojich členov?

- Pokiaľ sa týka ochrany členskej základne, je to predovšetkým otázka kontaktu ZSPS či už priamo alebo cez AZZZ, na možnosť vstupu do etapy tvorby zákonov. Čiže vytváranie seriózneho podnikateľského prostredia. To môže len prostredníctvom zákonov a zmien zákonov. Tak napríklad v poslednom období sme sa angažovali pri precizovaní zákona č. 272, kde bolo svojím spôsobom nezmyselne zakotvené, že stavebné podniky majú pred vstupom na stavenisko merať hodnoty radónu a ešte päť rokov skladovať vzorky, čo je skutočne nezmysel, pretože to musí robiť stavebník. Podarilo sa nám to nakoniec premietnuť do zákona. Na základe poznatkov našich členov sme teraz pripomienkovali v pomerne širokom zábere zákon o verejnom obstarávaní. Aby sa skutočne celý proces natoľko zviditeľnil, aby neboli pochybnosti

o korupcii

jednak pri vyhlasovaní ponukového konania a jednak vyhodnocovania ponúk. Je to pomerne obsiahla novela, ktorú chceme realizovať, prerokovala sa už s poslancami v parlamente a Úradom pre verejné obstarávanie a dokonca som ju postúpil aj premiérovi, aby túto novelu podporil. Predsa všetci chceme, aby sa odbúrala nelegálnosť a korupcia pri tendroch.

V súčasnosti sa vo firmách veľa diskutuje aj o zákone, ktorý zakázal stavebnej firme mať projekčnú zložku.

- Rokujeme s Komorou architektov a s Komorou stavebných inžinierov o zmene zákona 236, kde niektoré paragrafy diskriminujú stavebné firmy pri projekčnej činnosti z toho hľadiska, že stavebná firma nemá mať projektovú organizáciu, čo je skutočne nezmysel. Obrátili sme sa na náš sekretariát Európskej federácie v Bruseli, vyžiadali sme si podklady od kolegov z Rakúska, Nemecka a ani v jednom prípade sa nám nepotvrdilo, že by to takto malo byť.

Ako zastupujete záujmy členov, stavebných podnikateľov v zahraničí?

- Musím otvorene povedať, že tu sa nám nedarí tak, ako by sme chceli. Predovšetkým naše firmy sú všeobecne podkapitalizované. To znamená, že jednotliví podnikatelia si nemôžu dovoliť investovať niekde v zahraničí, pretože

nemajú na to

finančné prostriedky. Zahraničie však tvrdí - poďte k nám stavať, ale prineste so sebou kapitál, ktorý, samozrejme, nemáme. A podnikať cez úver a vysoké úrokové miery to sa nedá. Napriek tomu sme sa snažili v uplynulom období nadväzovať kontakty v Turecku, Bulharsku, Kosove, Írsku, pričom naše podniky pôsobia v Nemecku, kde pracujeme na báze licencií, ktoré sú však obmedzené do určitého počtu. Sú isté možnosti zvýšiť licenciu do Nemecka, musia sa však dotiahnuť na úrovni ministrov Česka a Slovenska. Spomínal som Balkán, konkrétne Kosovo. Myslím si, že tam je účasť našich firiem skoro nemožná. Platí tam ľahká matematika, že ten kto dáva peniaze rozhoduje aj o tom kto tam bude robiť. Nehovoriac o tom, že v mnohých krajinách Európy pretrváva v stavebníctve recesia. Reálne sa ukazuje spolupráca s írskymi podnikateľmi.

Zväz sa však nevenuje len riešeniu problémov a konfliktov, ale sa snažíte aj prezentovať stavebných podnikateľov.

- Aj to patrí medzi naše povinnosti. Som veľmi rád, že aj tento rok organizujeme súťaž o stavbu roka, bude to jej siedmy ročník. Myslím si, že je to akcia, ktorá je zaujímavá nielen pre členskú základňu, ale aj pre našich investorov, ktorí sa budú môcť verejne prezentovať s dielami, ktoré boli postavené v uplynulom roku a ktoré už slúžia svojmu účelu. Vyhlásenie výsledkov súťaže očakávame v druhej polovici júna. Prakticky o mesiac vyhodnotíme aj druhú súťaž, pod názvom „Stavba storočia“. Odborníci urobili výber, približne zo sto významných stavebných diel na Slovensku, v rôznych zameraniach výstavby. Odborná porota potom zaradila 36 stavieb do šiestich kategórií s tým, že hlavné slovo pri vyhodnotení

stavby storočia

budú mať občania. Laická i odborná verejnosť môže stavby posudzovať cestou ankety v odborných časopisoch. Vyhlásenie výsledkov očakávame 15. mája pri otvorení výstavy ForArch, kedy stavbu, ktorá dostane najviac hlasov, vyhlásime za „Stavbu storočia“.

Ktoré hlavné úlohy ste si postavili pred seba na rok 2001 na marcovom 16. valnom zhromaždení?

- Je toho viac, ale mohol by som spomenúť aspoň snahu o vytváranie podmienok na úspešné podnikanie z hľadiska legislatívy. Sústreďujeme sa najmä na oblasť daní a financií, na bytovú výstavbu, infraštruktúru a na všeobecnú legislatívu. Máme prepracovanú aj spoluprácu s partnerskými a ústrednými orgánmi, s cieľom dosiahnuť prosperitu nielen členov ZSPS, ale celej slovenskej ekonomiky. Venujeme sa tiež medzinárodnej spolupráci, aktivitám a kontaktom so zahraničnými investormi a podnikateľmi. Budeme sa venovať aj rozvoju stavebnej výroby, ktorá v uplynulých rokoch rapídne klesla. Našim členom chceme poskytovať kvalitné servisné a poradenské služby. Chceme plne zabezpečiť plnenie všetkých základných funkcií sekretariátu Zväzu a krajských organizácií, aj pri zníženom stave pracovníkov.

Spomínate rapídny pokles stavebnej produkcie. Skutočne v roku 1999 sa stavbári vo svojej produkcii „prepadli“ o takmer 26 % a výrazne lepší nebol ani rok 2000. Teraz sa dúfam situácia zmení.

- Roky 1999 a 2000 boli výrazným neúspechom pre stavbárske firmy a stagnácia veľmi negatívne ovplyvnila stavebné spoločnosti. Zamestnanosť sa za posledné tri roky znížila o takmer 24-tisíc pracovníkov. Kým pred niekoľkými rokmi sa stavbári podieľali na tvorbe HDP 9 až 12 percentami, v súčasnosti na Slovensku klesol na Európu doslova nevídane nízky, iba približne 3,5-percentný podiel. Aj v minulom roku boli investície zo zahraničia žalostne nízke, takže pri stave našich financií,

niet za čo

stavať. Na porovnanie, v minulom roku v Česku investovali 283 mld. Sk, avšak u nás to bolo až štyrikrát menej, približne 70 mld. Sk. Predstavitelia ZSPS neskrývajú obavy o budúcnosť slovenského stavebníctva.

Podľa výsledkov za prvé dva mesiace tohto roka sa pohľadom cez percentá situácia trochu zlepšuje.

- Ak hodnotíme výsledky stavebných firiem za január a február 2001, tak môžeme konštatovať nárast o 11 %. To však nič nevraví o tom ako skončí celý rok. A čo je podstatné, my by sme mali mesačne prestavať približne 7-8 mld. Sk, čiže ročne dosiahnuť objem približne 80 - 90 mld. Sk, čo by mohlo byť určitým krokom dopredu, alebo lepšie povedané likvidovania toho, čo sa udialo medzi rokom 1999 a 2000. Takže ja plnenie dvoch mesiacov tohto roka zatiaľ nehodnotím mimoriadne pozitívne aj z tohto dôvodu, že za dva mesiace sme prestavali necelých 9 mld. Sk a po druhé, len za január 2001 nám odišlo 7806 pracovníkov zo stavebníctva. O niečo nižší počet odišiel zo stavebníctva aj vo februári.

Zmyslom fungovania ZSPS by však mali byť aj konkrétne návrhy a odborné vízie, ako ísť ďalej na Slovensku aj v stavebníctve.

- Vedenie ZSPS permanentne spolupracuje s členmi a navrhujeme vízie aj smery rozvoja. Avšak mala by sa u nás už konečne skončiť čudná politická prax. Po každých voľbách sa za každú cenu

negujú aj dobré

rozhodnutia, predchádzajúcej vlády. Mala by sa vypracovať koncepcia rozvoja štátu na obdobie napríklad desať rokov, ktorá by zostala pri nezmenených podmienkach, bez podstatnej zmeny aj po parlamentných voľbách. Zväz chce meniť veci k lepšiemu, máme pripravené návrhy na rozvoj stavebníctva s cieľom stabilizovať nielen stavebníctvo, ale celú slovenskú ekonomiku. Z tohto hľadiska chceme mobilizovať verejnosť, ale predovšetkým odborníkov, aby sa veľké slová začali konečne meniť na reálne skutky aj na Slovensku, aby sa stavebníctvo stalo motorom ekonomiky a priestorom na potrebnú zmenu.

Jozef Kunik