Hospodársky denník
USD48,799 Sk
EUR43,316 Sk
CHF28,512 Sk
CZK1,257 Sk
  Utorok  17.Apríla 2001

Stimulom by nemali byť len ceny

Návrh zákona neobsahuje daň zo spotrebovanej energie

Návrh zákona o energetickej efektívnosti, ktorý je predložený na verejné pripomienkovanie, predstavuje výrazný krok k racionálnemu využívaniu energie. Štatistiky potvrdzujú, že celková energetická náročnosť SR pri prepočte na paritu kúpnej sily je 2,23-krát vyššia oproti priemeru krajín EÚ. Z iných metodík výpočtov, ktorými argumentujú najmä mimovládne organizácie, vyplýva, že spotreba primárnych energetických zdrojov na vytvorený HDP je v SR až 6-krát vyššia ako v krajinách EÚ. Pritom absolútna spotreba či už primárnych energetických zdrojov, alebo elektrickej energie na jedného obyvateľa je na Slovensku oproti krajinám EÚ nižšia. Iste, spoločným menovateľom uvedených čísel v neprospech SR je hospodárstvo orientované na spracovanie surovín a priemysel základných materiálov, čo má

korene v minulosti

a nemožno daný stav zmeniť čarovným prútikom. Aj keď SR pokrýva spotrebu primárnych energetických zdrojov iba z 9,9 % a až 90,1 % týchto zdrojov dováža, čo má, samozrejme, negatívny dopad na vývoj zahraničnej obchodnej bilancie. Na druhej strane ale na potrebu znížiť vysokú energetickú náročnosť slovenskej ekonomiky poukazujú predstavitelia všetkých doterajších vlád od začiatku transformácie. No viac–menej zostáva stále len pri proklamáciách. Aj preto, lebo v energeticky náročných odvetviach sa spotreba znížila, čo nahrávalo tým, ktorí prijatie potrebných opatrení radšej odkladali na budúcnosť. Žiaľ, pokles spotreby spôsobila recesia výroby. V posledných rokoch však zaznamenávame jej oživovanie a spotreba opäť stúpa. To je napokon logické. Veď napríklad v rokoch 1973 - 95 v európskych štátoch OECD zaznamenali

rast spotreby

elektriny vo výške 1 % na 1 % rastu HDP. A tento trend treba predpokladať aj u nás. Preto je nevyhnutné nielen „šetriť “, ale dosahovať vyššiu účinnosť. Postupné zreálňovanie cien energií síce vytvára tlak na spotrebiteľov predovšetkým v podnikovej sfére, aby začali plniť prijaté opatrenia na racionalizáciu spotreby, ale nie všetci na to majú. A tiež nie všetci ešte vedia, kde majú rezervy. Jednu z ciest, ako používať aj ďalšie nástroje na zabezpečenie racionálneho využívania energie predstavuje práve uvedený zákon. Ten okrem iného obsahuje aj požiadavky súvisiace s približovaním sa našej legislatívy k legislatíve EÚ. Podstatné je, že si jeho tvorcovia uvedomujú nepriaznivé vplyvy energetiky na životné prostredie a dnes už bytostnú nevyhnutnosť zmeniť daný stav. Zákon okrem iného upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb pri hospodárnom využívaní energie a zavádza overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Konkrétne,

dodávateľ tepla

musí každoročne zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy, udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu, automatickú reguláciu tepla v závislosti od klimatických podmienok a pod. V rámci energetickej hospodárnosti budov návrh zákona ukladá povinnosť ich vlastníkom zabezpečiť certifikáciu vykurovaných bytov či pri predaji bytov predložiť kupujúcemu energetický preukaz budovy. Návrh zákona zavádza pre veľkospotrebiteľov povinnosť pravidelných auditov a auditu sa musí podrobiť aj dokumentácia pri výstavbe nových zdrojov energie. Nová legislatívna norma stanovuje jasné

pravidlá hry

pri udeľovaní autorizácie energetickým audítorom a posilňuje postavenie štátneho dozoru nad plnením litery zákona. Novinkou, po ktorej dlho volali odborníci, je zavedenie energetického štítkovania elektrospotrebičov, ako aj podpora využívania obnoviteľných energetických zdrojov. Dokonca až do takej miery, že dodávateľ a spotrebiteľ pri zabezpečení zvyšovania účinnosti využitia energie budú povinní uprednostňovať či už biomasu, veternú, solárnu energiu atď. A to vtedy, ak sa z technického, ekonomického a lokálneho hľadiska preukáže ich výhodnosť. Hoci sa v predkladanej správe k návrhu zákona zdôrazňuje, že využívanie alternatívnych zdrojov energie prinesie aj vytváranie nových pracovných miest, predsa len mnohým sa zdá podpora nedostatočná.

Napriek uvedeným pozitívam k návrhu zákona už vyslovili dosť zásadné výhrady napríklad predstavitelia Zväzu bytových družstiev. Podľa ich názoru, ak nebude inštalácia

meračov spotreby

tepla na radiátoroch u koncového spotrebiteľa povinná, nie je šanca vniesť viac svetla a spravodlivosti do rozúčtovania nákladov za teplo pri centrálnom vykurovaní bytov. Na rozdiel od sľubov kompetentných z nedávnej minulosti návrh zákona neobsahuje ani zavedenie dane zo spotrebovanej energie, ktorá je už dlhé roky samozrejmosťou vo viacerých vyspelých krajinách sveta. Keďže práve tá mala tvoriť hlavný zdroj príjmov do tzv. racionalizačného fondu, aj myšlienka založiť ho zostáva len v polohe návrhov. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, je dôvodom opäť zamietavý postoj rezortu financií. A tak časť energetikov varuje, že podpora obnoviteľných zdrojov sa v praxi tak skoro viditeľne neprejaví. Veď na tento rok sa zo štátneho rozpočtu schválilo len 30 mil. Sk (účasť na úrokoch do výšky 70 %, pôžička alebo záruka na úver). Na ilustráciu dodajme, že Česko vyčlenilo na podobný účel až 300 mil. Sk. Hoci schválená energetická politika zahrňuje krátkodobý cieľ - dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov

vo výške 4 %

už v roku 2005 a v dlhodobých cieľoch poukazuje na nevyhnutnosť dosiahnuť využitie obnoviteľných zdrojov na porovnateľnej úrovni s krajinami EÚ, doterajšia podpora zo strany štátu ani návrh zákona nevytvárajú predpoklad, že uvedené zámery sa v tejto oblasti naplnia.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.