Obéznych nie na druhú koľaj

Futbalista Pavol Gostič cibrí umenie mladých futbalistov

Na ligových trávnikoch sme futbalistu Pavla Gostiča videli naposledy v petržalskom drese. Spoza bratislavského Starého mosta odišiel na niekoľko mesiacov na Žitný ostrov a potom akoby sa stratil. Z hráča, ktorý neraz zapĺňal stránky novín, sa stal pán „Neznámy“. Iba náhoda nám ponúkla stretnutie s týmto skvelým driblérom, ktorého mnohí arbitri futbalových zápasov a, samozrejme, súperi, nemali veľmi v láske. Vedel priam načasovane vnikať do pokutového územia a každý takýto jeho ťah zaváňal pokutovým kopom. Nie raz sme od neho počuli: „Čo mám robiť, ak na mňa nestačia?“

V súčasnosti Paľo Gostič zarezáva na dvoch diametrálne odlišných frontoch. Je takmer pravidlom slovenských futbalistov, že si aj v nižších rakúskych súťažiach zlepšujú svoj rozpočet. Gostič už druhú sezónu šantí jemu typickým spôsobom v regionálnej lige v Hofstettene. „Prvým rokom to bolo dobré, vybojovali sme 5. priečku, teraz sme na tom podstatne horšie, hráme o záchranu,“ dozvedeli sme sa od tohto futbalistu. Iným, tak trochu prekvapujúcim „hobby“ Paľa Gostiča je trénerstvo. V Artmedii Petržalka sa venuje príprave jedenásťročných futbalových talentov. „Trikrát do týždňa trénujeme, v bratislavskej lige tejto vekovej kategórie piatakov sme zatiaľ na 7. mieste,“ informuje nás kormidelník petržalskej prípravky.

P. Gostič má vraj zamierené na trénerské kreslo, takže jeho súčasná prax nie je teda nečakanou kľučkou tohto dribléra. Tak troch prekvapujúce boli jeho slová o svojich zverencoch. „Mám samozrejme rôznorodý ťmateriálŤ. Chlapcov pohybovo i fyzicky vyspelých, dalo by sa povedať atletické typy. No sú aj takí, ktorým by diéta neuškodila. Zistil som však, že je dôležité sa naozaj pozorne nad chlapcami zamyslieť a pozorovať ich. Atléti sú schopní aj s loptou bežať pomerne rýchlo, no v kritických situáciách spravidla reagujú pochabo. Tak trochu mi pripomínajú Laca Pecka (útočníka, neskôr obrancu Slovana Bratislava, pozn. red.) v časoch jeho nástupu na ligový futbalový trávnik. Paradoxne tí obéznejší vedia s loptou robiť skvelé kúsky, dokážu obísť súpera a aj presne prihrať. Vyberajte si? Mne sa vždy páčili viac žongléri, než futbaloví atléti, a tak s týmito chlapcami aj pracujem. Je to iba otázka ochoty venovať sa im a neodsúdiť pri prvom kontakte,“ konštatoval náš partner v rozhovore o prístupe k mladým začínajúcim futbalovým nádejam. Podľa neho sedemdesiat percent chlapcov tohto veku je schopná robiť ktorýkoľvek šport v rozsahu ich možností. „Je to otázka výberu, čomu by sa venovali. A neraz unáhlené rozhodnutie, povedzme len na futbalovú cestu, nemusí byť najsprávnejším,“ vyslovil zaujímavú poznámku P. Gostič. Bolo na ňom jasne poznať, že tohto skvelého futbalistu práca s mlaďou zaujala. „Mám z nej radosť,“ tvrdí. Podľa všetkého sa teraz prebúdzajú k životu tie semienka, ktoré v ňom zasadil na východe republiky veľmi dobre známy mládežnícky tréner Marián Semančík. „Bol to vynikajúci futbalový pedagóg a naozaj akoby som si teraz na mnohé jeho metódy spomínal,“ poznamenal Paľo Gostič.

(jj)