Hospodársky denník
USD48,799 Sk
EUR43,316 Sk
CHF28,512 Sk
CZK1,257 Sk
  Utorok  17.Apríla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Plusy a mínusy ekonomiky

Ekonomický boom verzus daňové zaťaženie

Ekonomický analytici sa o posledných rokoch švédskej ekonomiky vyjadrujú v superlatívoch. Hovoria o ekonomickom boome, tvrdia, že krajina prekonala krízu a čakajú ju zlaté roky. Podľa minuloročných údajov Štátneho ústavu pre konjunktúru v Štokholme by Švédsko malo tohto roku dosiahnuť rast HDP okolo 3 až 3,8 %, nezamestnanosť by sa mala pohybovať tesne nad hranicou 5 percent a v roku 2001 pod ňou, čím by sociálnodemokratický premiér Göran Persson splnil svoj sľub, ktorý dal pri nástupe do úradu v roku 1995. Vtedy povedal, že nezamestnanosť z 10 percent zníži do roku 2000 na polovicu.

Pravdou je, že ak urobíme prierez švédskou ekonomikou za posledné desaťročie, koniec vyzerá oveľa sľubnejšie ako začiatok. Švédsko sa na začiatku 90. rokov vďaka dedičstvu preťaženého sociálneho štátu dostalo do vážnej krízy. Za posledných päť rokov sa však recesiu podarilo prekonať. Perssonova ľavicová vláda s pomocou pravicových drastických úsporných programov, ktoré ohrozili sociálnu sieť, skonsolidovala hospodársku situáciu v krajine. To vo svojej tohoročnej augustovej správe priznala aj OECD. Konjunkturálne vyhliadky Švédska sú priaznivé. Štokholm splnil Maastrichtské kritériá, krajina má rozpočet s prebytkom okolo 30 miliárd švédskych korún (SEK) a dynamický rast exportu. V bilancii zahraničného obchodu sa na rok 1999/2000 očakáva výrazný prebytok. Vláda si vďaka tomu dovolí uvažovať o tom, že najnižším a stredne situovaným príjmovým skupinám zníži dane o 12 až 15 miliárd SEK.

Švédsko zaznamenáva jeden z najlepších ekonomických rastov v EÚ. Domácnosti zvyšujú konzum, mzdy stúpajú, inflácia a úrokové sadzby sú nízke, národná mena je pevná, nezamestnanosť sa znižuje, sú dokonca sektory hospodárstva, kde je deficit pracovných síl. Rozpočet na budúci rok má byť podľa ministra financií Bosseho Ringholma štedrý vzhľadom na prebytok, ako aj v oblasti zníženia daní. Nadbytok finančných prostriedkov predstavujúci podľa vlády 1,7 % HDP v roku 1999 má v roku 2000 predstavovať 2,1 %.

Aj napriek týmto pozitívam je tu stále priestor na obavy. Pravicová opozícia síce oceňuje výsledky vlády, avšak vyčíta jej málo smelosti, že sa nepustila do odvážnejších reforiem. Ekonomickí analytici upozorňujú, že dlhodobé problémy zostávajú neriešené. Sociálny a daňový štát predstavuje brzdu pre rozvoj zamestnanosti, tvorby kapitálu a dynamiky a núti Švédov pracovať pod ich možnosti. Vysoké dane sú naozaj problémom. Kým väčšina krajín EÚ znižuje daň z príjmu, Štokholm tento krok odďaľuje. Ako v auguste uviedol týždenník The Economist, daňové zaťaženie vo Švédsku - 52,9 % HDP - je najvyššie zo všetkých krajín OECD. Dôsledkom je skutočnosť, že krajina je menej konkurencieschopná (hodinová produktivita práce je hlboko pod úrovňou EÚ) a inovačné trendy sa zabrzďujú. V júni MMF vyzvalo Perssona, aby znížil dane. Lebo je vraj na škodu zdravému švédskemu hospodárstvu, že daňové zaťaženie odrádza od práce, sporenia i investovania. Signály však prichádzajú nielen zvonku. Domáci podnikatelia sa sťažujú, že je nemožné prilákať zahraničný talent do krajiny, kde je základná sadzba dane z príjmu 34 % a najvyššia sadzba 56 %. Takýto stav núti domácich kvalifikovaných expertov migrovať na menej zdaňované miesta v USA či vo Veľkej Británii. Aj niektoré spoločnosti, ako napríklad Ericsson, premiestňujú svoje hlavné aktivity do iných krajín. Okrem toho existujúca skostnatená mzdová štruktúra nemotivuje pracovníkov k vyšším výkonom. Pravidlá na pracovnom trhu zvýhodňujú zamestnaných a znevýhodňujú mladých nezamestnaných. Veľkorysé sociálne dávky a vysoké zdaňovanie vedú k tomu, že sa pre mnohých pracovať ani neoplatí. Veď pre asi 40 % nezamestnaných dostať prácu znamená iba mierne zvýšenie príjmov, a tak sa mnohí z nich dobrovoľne nechajú vydržiavať štátom.

Iaromír Novák

Počasie

Dnes bude veľká, miestami zmenšená oblačnosť a na niektorých miestach občasný dážď, od 1200 m sneženie. Zrána v nižších polohách hmlisto. Najvyššia denná teplota 7 až 11, v nižších polohách miestami okolo 13 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 1 stupeň. Slabý, cez deň na západe severozápadný vietor 3 až 6 m/s. V stredu bude polojasno až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Najnižšia nočná teplota 4 až 0, najvyššia denná teplota 10 až 15 stupňov. Vo štvrtok bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky, od výšky 1000 m snehové. Najnižšia nočná teplota 4 až 0, najvyššia denná teplota 7 až 11, na juhu miestami okolo 13 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,58 a zapadne o 19,45 hod.

Amsterdamdážď8
Aténypolojasno22
Belehraddážď15
Berlínprehánky7
Bratislavaveľká oblačnosť10
Bruseldážď8
Budapešťdážď9
Bukurešťprehánky10
Frankfurtprehánky9
Helsinkioblačno4
Istanbulpolooblačno18
Kodaňprehánky7
Kyjevoblačno12
Lisabonpolojasno20
Londýnprehánky11
Madridpolojasno20
Milánopolooblačno16
Moskvaoblačno10
Osloprehánky 5
Parížoblačno11
Prahaprehánky8
Rímoblačno17
Sofiaprehánky14
Štokholmdážď6
Varšavadážď7
Viedeňobčasný dážď10
Záhrebdážď16
Ženevaoblačno9

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 12. 4. 2001: Bratislava 99, 94, Sliač 97,64, Košice 98,61, Poprad 93,11, za 13. 4. 2001: Bratislava 100,05, Sliač 97,57, Košice 98,46, Poprad 92,87, za 14. 4. 2001: Bratislava 100,20, Sliač 97,73, Košice 98,66, Poprad 92,99, za 15. 4. 2001: Bratislava 99,50, Sliač 97,49, Košice 98,53, Poprad 92,79.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.