Verejná správa a skupinové záujmy

Alexander F. Zvrškovec

Už niekoľko rokov sme svedkami politickej debaty o potrebe reformy verejnej správy. To, čo sa najviac prezentuje, nie je otázka obsahu reformy, ale otázka jej dopadu na územné členenie Slovenska. Nebyť SNS a slovensko-maďarských politikov, tak by ani územné členenie nikoho nevzrušilo. Podľa mňa je základným problémom našej verejnej správy to, že na Slovensku neprebehla ideologická diskusia o jej funkcii. Takisto neobsahujú programy politických strán kvalifikovaný pohľad na problematiku verejnej správy. Zdedený komunistický systém verejnej správy je založený na centrálnom daňovom systéme. Všetky predstavy o tom, že centrálne vyzbierané dane boli a budú automaticky prerozdelené do samosprávnych regiónov, sú hlboko naivné. Návrh reformy verejnej správy, ktorý bol predložený parlamentu, je kozmetickou úpravou mŕtveho systému. Ešte horšie je to, že návrh neobsahuje nevyhnutnú spoločenskú ideológiu, ktorá by v tejto otázke zjednotila občanov Slovenska.

Pojem ideológia bol prínosom Francúzskej revolúcie. Pod týmto pojmom rozumieme sériu názorov a predstáv o tom, ako by spoločnosť mala fungovať. Čo vtedy bolo revolučné, dnes je už samozrejmé. Každý občan Slovenska má právo vyžadovať ako súčasť intelektuálnej spoločenskej potravy informáciu o tom, ako sa slovenské politické strany pozerajú na obsah reformy verejnej správy. Pred Francúzskou revolúciou bol intelektuálny priestor obyvateľstva naplnený teologickými predstavami. Ďaleko pred tým, pri sťahovaní národov, bol tento priestor naplnený existenčne územnými predstavami. Nie je žiadnym pozitívnym zážitkom, keď sa dnes naši politici, vo svojich aktivitách, intelektuálne približujú obdobiu sťahovania národov. Nedostatok ideológie verejnej správy však nebráni tým, ktorých záujmy akákoľvek reforma ovplyvní, aby buď vstúpili do šíkov za, alebo proti. Slovensko potrebuje ideológiu verejnej správy, ktorá nemusí byť plná detailov. Tak ako kormidelník, ktorý riadi loď podľa hviezd, nemá hviezdu ako cieľ, politika je viac otázkou udania smeru ako stanovenia cieľa.

Osobne by som si dokázal predstaviť reformu verejnej správy v prvom rade založenú na zmene ponímania obecnej samosprávy. Prijatím zákona o obciach, ktorý definuje rozsah obecnej zodpovednosti a ktorý zároveň definuje aj právo obce zdaniť jej obyvateľov, by sme mohli začať proces reálnej decentralizácie verejnej správy. Iba takáto lokálna samospráva je reálna v modernej spoločnosti. Ak niečo chceme dosiahnuť, tak sa musíme dokázať organizovať v takých celkoch, ktoré majú schopnosť prežitia. Dnešné obce, ktoré sú závislé od prídelu štátnych prostriedkov, sú a budú iba výsledkom úspechu alebo neúspechu centrálnej moci. Dlhodobá závislosť obcí od centrálnej moci je nielen demotivujúca, ale aj priamo spoločensky degenerujúca.

Decentralizácia niektorých funkcií štátu na lokálne samosprávy je bez reformy obecnej samosprávy iba míňaním štátnych prostriedkov. Dnešný systém verejnej správy je systém, ktorý pasoval záujmom rozličných centrálnych diktatúr. V systéme modernej Európy je náš systém nielen nepochopiteľný, ale je zároveň jednou z najväčších prekážok budovania modernej a demokratickej spoločnosti na Slovensku.

Alexander F. Zvrškovec