Tak si my žijeme

Komentuje Ladislav Kulik

Obavy z pripravovanej novely banského zákona vyslovili nielen zástupcovia občianskeho združenia Sosna, ale pridávajú sa k nim aj ďalšie mimovládne organizácie. Ich nespokojnosť pramení z toho, že kým o určení chráneného ložiskového územia alebo aj dobývacieho priestoru podľa dosiaľ platného zákona rozhodovali odbory životného prostredia spolu s obvodnými banskými úradmi, novela so „zelenými“ už neráta, a ak by bola v takom znení prijatá, umožnila by banským úradom uprednostniť využitie nerastných zdrojov bez prihliadnutia na lokality. Konkrétne by sa mohlo stať, že vápenec v Slovenskom krase by sa mohol začať dolovať v miestach, ktoré sú chránenou krajinnou oblasťou zaregistrovanou do súboru Svetového dedičstva UNESCO, čím by sa mohli spustiť nenapraviteľné devastačné kroky na tomto území. Znepokojenia ochranárov vyvolávajú snahy firiem o rozšírenie alebo dokonca otváranie ďalších lomov na tomto území v niektorých lokalitách, ako napríklad Drienovec, Včeláre, Gombasek, Hrhov, pričom podľa nich existujúce vystačia kapacitne na niekoľko sto rokov, teda nevidia opodstatnenosť v rozšírení ťažby. Konečným riešením by bolo dať stop zatiaľ neotvoreným výhradným ložiskám, čo súčasný právny stav umožňuje. Ani v tomto prípade by veci neprospela ani jedna krajnosť, preto ani legislatíva nemôže ustúpiť ekonomike a malo by to platiť aj v opačnom slede. Výraz konsenzus berúci do ohľadu vyšší spoločenský záujem je nenarušiť v tomto teritóriu s rozlohou 60-tisíc hektárov s vyše 700 jaskyňami život v podzemnom svete 500 živočíšnym druhom a nevyvolať poškodenie územia s medzinárodným dosahom.