Chlieb sa láme na práci

Komentuje Zuzana Krútka

Z päťdesiatich bodov Generálnej dohody na rok 2000 sa podľa vlády splnilo 39, podľa zamestnávateľov 30 a podľa odborárov 26 úloh. Dokument, ktorého podpísanie vlani viedlo k zrušeniu štrajkovej pohotovosti odborov, sa nerodil ľahko a nakoniec sa ukazuje, že ani záväzky, ani výsledky nemerajú sociálni partneri rovnakým metrom. Medzi 50 záväzkami, ku ktorým vlani dospela Rada hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD), najvyšší spoločný orgán štátu, zamestnávateľov a zamestnancov (tripartita) zriadený podľa zákona z roku 1999, sú menej a viac dôležité, jednoduchšie a náročnejšie. Práve nesplnenie tých najzávažnejších je príčinou nespokojnosti odborov a - ako na rokovaní tripartity na najvyššej úrovni vyhlásil predseda KOZ Ivan Saktor - dôvodom rozhodnutia odborárov nepodpísať generálnu dohodu na tento rok. Pravda, vláda sa pri koncipovaní Generálnej dohody na rok 2000 bránila záväzku znížiť nezamestnanosť o 3 %. Napokon však podpísala, avšak nepodarilo sa jej záväzok splniť. A to ani v spolupráci s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá grupuje zamestnávateľov z väčšiny odvetví hospodárstva a aj z tohto dôvodu reprezentuje v RHSD zamestnávateľov. Tí si ťažkajú na stále vysoké daňové a odvodové zaťaženie, preto sa do rozširovania počtu pracovných miest naozaj nehrnú.

Treba priznať, že vláda urobila niektoré kroky v záujme vzniku stredných a veľkých podnikov na zelenej lúke. Je to však ako kvapka v mori. Pritom možno len súhlasiť s názorom AZZZ, že veľký priemysel v snahe zvyšovať konkurencieschopnosť a efektívnosť bude zamestnanosť znižovať. Je teda nevyhnutné nielen rozprávať o podpore malého a stredného podnikania, ale aj v tomto smere konať. Kvalitné podnikateľské prostredie, to je aj otázka vymožiteľnosti práva, čo je vyslovene úloha pre vládu. Nedá sa povedať, že by sa tým príslušné ministerstvá nezaoberali, lenže to nestačí. Rozhodujú výsledky. Generálna dohoda je dokumentom, ktorého záväznosť sa často spochybňuje. Keď sa však pod záväzky v nej podpíšu najvyšší predstavitelia štátu, zamestnávateľov a odborov, znamená to, že sa dokázali dohodnúť na podmienkach sociálneho zmieru a na tom, čo preň urobia. Zatiaľ od rokovacieho stola RHSD nikto neodišiel, aj keď odbory ďalšiu generálnu dohodu nepodpisujú. Veď ešte sa nesplnili záväzky z predchádzajúcej, majú na to teda plné právo. Zamestnávatelia zvolili zmierlivejší postoj, aj keď vláda viaceré, pre hospodársky život nevyhnutné, opatrenia neuskutočnila v dostatočnom rozsahu.