Parlament a strážiť kolegov

Na zmenu je zrelé všetko, reformy stagnujú

„Ja v exekutíve po voľbách v roku 2002 určite nebudem. Rada by som bola poslankyňou parlamentu. Dúfam, že sa mi podarí získať podporu, aby som mohla mať tento mandát. Ale určite, a to by som chcela vopred povedať, budem azda najväčšou kritičkou mojich kolegov, ktorí budú sedieť vo vláde. Pretože to, že sú tam členovia mojej strany, ešte neznamená, že ako poslankyňa mám byť voči nim zhovievavá,“ povedala v rozhovore pre Hospodársky denník generálna manažérka strany Smer Monika Beňová. „Do politiky by bolo dobré vniesť, aby poslanec strany, ktorá má v exekutíve svojho zástupcu, bol voči nemu ešte kritickejší ako ostatní poslanci. Je to aj naša pečiatka, sú to naši ľudia, a my musíme ako prví niesť za nich zodpovednosť.

V parlamente je však taká situácia, že sú v ňom funkcionári straníckych štruktúr alebo ľudia, ktorí sa podieľajú na zabezpečovaní financovania strán, či inak s nimi úzko zviazaní, za čo si politické subjekty neraz vyslúžili kritiku. A vy predsa patríte medzi nich...

- Budem veľmi rada, keď sa na našu kandidátku do parlamentu dostane

veľa nezávislých

osobností. To znamená, že u nás nebude podmienkou, že to musí byť člen strany. Naopak, uvítame, ak tam bude čo najviac nezávislých.

Ako budete robiť výber ?

- Nechávame si poradiť našimi regionálnymi kanceláriami, pôjde o ľudí, ktorých v danom regióne považujú za autority. Ale nie preto, že zastávajú nejaký post, ale preto, čo vykonali, akú prácu odviedli a preto, že tam majú miestnu podporu.

Názory Smeru sú niekedy zaujímavé, ale možno preto, že prichádzate aj s novými nápadmi, neraz vás označujú za populistov. Pokúste sa poprieť toto tvrdenie.

- U nás sa veľmi nezodpovedne narába s výrazmi, ako je populizmus, demokracia, lobizmus... To sú všetko výrazy, ktoré znejú veľmi múdro, ale používajú sa spravidla trochu nenáležite. Populizmom označujú ľudia niečo, čo sa niektorý politik snaží deklarovať a tvrdia, že to, čo deklaruje, je prijateľné pre verejnosť, a preto je to populistické. Dobrý politik je predsa na to, aby poznal problémy, ktoré ľudia majú. Keď medzi ľudí často chodí, ako chodíme my, tak presne vie pomenovať

problémy a riešenia,

ktorými by sa tieto problémy dali odstrániť. Ak to niekto nazýva populizmom, tak je mi to ľúto. V našom prípade možno populizmom označovať to, že poznáme problémy ľudí a poznáme aj riešenia, ako by sa tieto problémy dali odstrániť. Poslanca Národnej rady má viazať k príslušnej politickej strane lojalita a spoločná myšlienka, ale nesmie zabúdať na to, že do parlamentu vstupuje preto, aby tam zastupoval záujmy občanov. V tom sme ešte ďaleko od reality a myslím, že zmenou volebného zákona sa to podarí zmeniť. Tvrdím, že v roku 1989, keď nastala spoločenská zmena, neudiala sa však systémová. Nemali sme pripravené ekonomické nástroje, legislatívne rámce, ale ani politické elity. U nás ľudia, ktorí prišli vtedy do politiky, ostali v nej až dodnes. Preto tvrdíme, že je nevyhnutná výmena politickej generácie. Naši politici sa uzatvárajú do svojich vlastných

elitných skupín,

v ktorých sami seba presviedčajú, že sú dobrí, pričom nie sú schopní komunikovať nielen s opozíciou, ale ani s koaličnými partnermi. Myslím si, že to je najzávažnejší dôvod, prečo stagnujú všetky reformy.

Čo je teda podľa vás už zrelé takpovediac na zmenu sľubovanej zmeny ?

- Tu je zrelé všetko, lebo žiadna zásadná zmena sa na Slovensku neudiala. Vždy sa urobili len akési parciálne reformy a taká zmena, ako som hovorila, sa vlastne ešte nedotkla žiadneho rezortu.

Chýba našim politikom sebareflexia? Akoby sa niekedy spoliehali na rétoriku, štylizujú sa do polohy štátnikov, môžu tým síce niekoho dočasne oklamať, ale to tu bolo aj pred rokom 1989...

- Politici sami seba presviedčajú o tom, že sú dobrí. Či im chýba sebareflexia, neviem, ale možno by bolo dobré vytvoriť situáciu, aby sa členovia vlády a poslanci boli nútení zamestnať a zarábať si na seba. Väčšina členov vlády sú ľudia, ktorí celý život robili v štátnej správe. Nikdy nemuseli

zarobiť pre seba

či svojich zamestnancov ani korunu. Nevedia, čo je to platiť odvody, sú to všetko teoretici, ktorých vždy platili z peňazí štátu. Preto si myslím, že je najvyšší čas, ak sa má naozaj v tomto štáte niečo udiať a má sa niekam pohnúť, aby všetci títo ľudia postupne z politiky odišli.

Povedané inými slovami, aj Baťa tvrdil, že firmu by mal viesť človek, ktorý najprv spoznal kopyto...

- Určite to chýba. Netvrdím, že do politiky by mali prísť len podnikatelia. Môžu to byť výkonní manažéri, intelektuáli, ale mali by to byť v prvom rade ľudia, ktorí sa museli vedieť o seba postarať.