Jiří Rusnok prevzal financie

Vzácna zhoda odborníkov, opozície a koalície

Včera sa ujal funkcie ministra financií Jiří Rusnok v piatok vymenovaný prezidentom republiky. Tento štyridsaťročný ekonóm narodený v Ostrave, dosiaľ námestník ministra práce a sociálnych vecí, je po Svobodovi a Mertlíkovi už tretím šéfom tohto rezortu v Zemanovom sociálnodemokratickom kabinete. Vymenovanie, ktoré nasledovalo bezprostredne po demisii, je kladne hodnotené nielen jeho predchodcom a odborníkmi, ale prekvapujúco aj opozičnými stranami. Mertlík vyhlásil, že si možno ťažko predstaviť lepšieho ministra financií a predstavitelia štvorkoalície ho hodnotia ako solídneho človeka a štátneho úradníka, ktorý rozumie prevzatému rezortu, čo potvrdzuje jeho doterajšia profesionálna dráha.

Už pred novembrom 1989 pracoval v Štátnej plánovacej komisii, aby potom pôsobil vo vedúcich funkciách v bývalom federálnom ministerstve pre strategické plánovanie a neskôr na ministerstve práce a sociálnych vecí. Od vzniku Zemanovho kabinetu zastával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí, keď predtým viedol sociálnoekonomické oddelenie Českomoravskej konfederácie odborových zväzov. Podľa ekonomických analytikov len podobný typ odborníka môže viesť ministerstvo, kam rezortne patrí štátny rozpočet, dane a vzťahy s EÚ a MMF. Úrad prevzal v zložitej situácii, ktorá predznamenala aj Mertlíkov pád. Ten v poslednom období nebol schopný presadiť väčšinu zákonov, ktoré navrhoval, a to tak pre odpor opozície, ako aj pre stále slabnúcu podporu zo strany premiéra a ostatných ministrov. Najmä ODS bojkotovala jeho návrhy po tom, čo žiadala jeho odstúpenie za prevzatie Investičnej a poštovej banky Československou obchodnou bankou, ktoré nazýva lúpežou za bieleho dňa. Poslednou kvapkou bola malá podpora vo vnútri vlastnej strany, keď prepadol pri voľbe nového podpredsedu na nedávnom zjazde ČSSD.

Vo všeobecnosti sa hovorí, že Rusnok stojí pred neľahkou úlohou takmer rok pred parlamentnými voľbami, keď bude musieť predovšetkým dokončovať to, čo bolo začaté. Navyše je aj pod veľkým tlakom MMF, ktorý kritizuje za vysoký nárast verejného dlhu, ktorý by v budúcich piatich rokoch pri zachovaní doterajších verejných výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo a školstvo mohol dosiahnuť 50 percent HDP, čo je tesne pod hladinou povolenou maastrichtskými kritériami pre vstup do Európskej menovej únie. Sám Rusnok vyhlásil, že jeho cieľom je odstrániť prekážky na dokončenie privatizácie a stabilizovanie verejných financií.

Richard Seemann

Praha