Takto sa nemôže získať rešpekt

Prečo Slovensko má byť v BSE nespravodlivo horšie zaradené?

Na strednej škole sme mali profesorov, podľa ktorých keď bol študent medzi dvojkou a trojkou, tak pri klasifikácii sa spravidla priklonili k lepšej známke. Prečo? Lebo, ako hovorili, radšej dajú nespravodlivo lepšie ako nespravodlivo horšie hodnotenie. Tento prístup sa im vrátil v podobe korektného správania sa zo strany žiakov a rodičov. Túto skutočnosť som si uvedomil, keď sledujem, ako nás v súvislosti s rizikovosťou výskytu bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE) zaradila Európska únia. To, čoho sme boli svedkom v škole, v reálnom živote totiž často neplatí. Z faktov poskytovaných našimi odborníkmi a konfrontovanými s doterajšími poznatkami EÚ možno Slovensko zaradiť podľa metodiky odhadu zemepisného rizika výskytu tejto choroby hovädzieho dobytka do prvej, prinajhoršom druhej skupiny. No napriek tomu sme zaradení až do tretej. Naši pôdohospodári hovoria, že nespravodlivo. Už samotná štvorstupňová kategorizácia totiž vyvoláva pochybnosti. Nezdá sa byť úplne logická, a teda ani korektná. Slovensko je v „koši“ s krajinami, kde už tzv. chorobu šialených kráv pozitívne identifikovali, hoci u nás sa doteraz nepotvrdila. Preto takto formulovaná kategória nemôže byť objektívna a nevystihuje spravodlivo kroky a opatrenia, ktoré v tomto smere aj Slovensko v uplynulých desaťročiach dodržiavalo a zabezpečovalo. V prvej skupine sú napríklad Argentína, Austrália, Chile, Nórsko, Nový Zéland a Paraguaj, v druhej Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Kanada a USA a v tretej štáty západnej Európy s výnimkou V. Británie a Portugalska, ktoré sú na tom ešte horšie. Ak sa počíta s tým, že BSE má v priemere päťročnú inkubačnú lehotu a prvé klinické príznaky sa objavia u zvierat s priemerným vekom 30 mesiacov, tak z toho logicky vyplýva, že hovädzí dobytok na Slovensku sa cestou mäsokostnej múčky infikovať nemohol. Do úvahy neprichádza čo len teoretická recyklácia potenciálneho nakazenia prežúvavcov. Zákaz kŕmenia múčkou u nás evidujeme od roku 1966 a kontinuálne trvá doteraz (zákon NR SR č. 184/1993 Z. z. o krmivách). Ak vedci potvrdili, že zvieratá sa môžu nakaziť len pravidelnou konzumáciou vysokého množstva infikovanej potravy, tak ani prípadné požívanie mäsokostnej múčky hovädzím dobytkom, čo ale naši veterinári vylučujú, nemohlo viesť k vzniku BSE. Takže zaradenie Slovenska do „trojky“ je výsledkom chladnokrvnej, neobjektívnej kalkulácie. V tomto prípade to však učiteľa nectí a napriek povinnej úcty si takýmto postupom prirodzený rešpekt u „žiakov “, usilujúcich sa o vstup do EÚ, nezíska.

Vladimír Turanský