Dokážu vzdorovať dominancii reťazcov?

Ľudia pri nákupoch hľadajú kvalitu, ale podľa možnosti za najnižšiu cenu

Vlani to bolo určite poslednýkrát, čo medzi TOP 10 obchodu Slovenskej republiky dominovali slovenské firmy, upozorňuje prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Nielen podľa neho sa pomer dve zahraničné spoločnosti k ôsmim slovenským, už v tomto roku obráti. „Prišli sem zahraničné investície, ale prišli do obchodu a my teraz plačeme - výrobcovia, poľnohospodári aj obchodníci - že nás likvidujú,“ povedal na poslednom stretnutí Hospodárskeho klubu P. Konštiak. Tým, že nemáme zákon o regulácii a jasných pravidlách výstavby veľkých obchodných jednotiek, vyrastajú nám hypermarkety nadivoko. Už dnes pripadajú v SR tri hypermarkety na milión obyvateľov, koncom tohto roka to bude šesť, kým v Rakúsku, kde je štvornásobne vyššia kúpna sila, pripadajú na milión obyvateľov štyri. Obchodníci a obchodné spoločnosti, čo sa dosiaľ nepripravili na novú kvalitu podnikania v tomto odvetví, si budú musieť zodpovedať hamletovské „byť či nebyť“. Dianie v slovenskom obchode však negatívne ovplyvňuje stále sa znižujúca kúpna sila obyvateľstva, dôkazom čoho je to, že inflácia rastie rýchlejšie ako maloobchodný obrat. „Banky nechcú investovať do obchodu, aspoň nie do slovenského,“ uviedol P. Konštiak. Východiskom, po ktorom už siahli niektoré spoločnosti v sortimente drogérií, je spájanie sa do obchodných reťazcov (Dr. Og, V-Drogérie). Silnú spoločnosť môžu vytvoriť aj malé subjekty, ak ich spája spoločná nákupná a marketingová politika. Ideálnym spôsobom, ktorý dokáže skĺbiť prednosti malých firiem s prednosťami veľkého celku, je franchising. „Je to stratégia pre úspešnú budúcnosť,“ tvrdil na 5. ročníku medzinárodnej konferencie o obchode a marketingu Intraco 2001 Manfred Maus, čestný prezident Európskej franchisingovej federácie. Podľa neho je východiskom jednoduchá premisa: Ľudia hľadajú kvalitu za nízku cenu. Ale kto môže predávať kvalitu za nízku cenu? Len ten, kto ju lacno kúpi. Ale vymôcť si u výrobcu nízku cenu, postupovať voči nemu agresívne, to môže len obchodník, ktorý nakupuje veľké objemy tovaru. Na tom zakladajú svoju moc hypermarkety. Veľké objemy však môže nakupovať aj franchisingová centrála, čím podporuje celú franchisingovú sieť. Pritom je tento spôsob podnikania výhodný aj pre národné hospodárstvo, pretože

zisk zostáva

doma, v krajine, kde bol vytvorený. Je zároveň výborným prostriedkom, ktorým možno vzdorovať dominancii zahraničných firiem. Platí to aj v prípade, keď know-how prináša zahraničná alebo nadnárodná spoločnosť. Na rozdiel od expanzie za pomoci filiálok, pri ktorej je pre centrálu spoločnosti podstatné vlastníctvo, pri franchisingu ide o poskytovanie služieb. Franchisista zostáva nezávislým obchodníkom, pritom však za zmluvne stanovených podmienok využíva know -how franchisora a zúčastňuje sa na budovaní značky. Franchisor a franchisista sú teda partnermi, nie je medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Musia byť disciplinovaní a dôslední pri dodržiavaní dohodnutých zmluvných podmienok. „Nečakajte, kým veľkí globálni hráči obsadia vaše pozície,“ obrátil sa na plénum slovenských obchodníkov M. Maus.

Životaschopnosť franchisingu dokazuje aj fakt, že

vo svete

pôsobí viac než 60-tisíc franchisingových systémov a na ne je napojených vyše 700-tisíc podnikateľov. Samozrejme, nič nie je samospasiteľné a každý obchodník musí dokázať sám si nájsť svoje miesto na slnku, na základe analýzy miestnych podmienok. Ak však predseda SD Jednota Bratislava Adrián Ďurček tvrdí, že nový vývoj na Slovensku treba pochopiť ako šancu, možno za tým vidieť nielen dosiaľ silne poddimenzovanú predajnú plochu, ktorú je nevyhnutné rozšíriť a zveľadiť. Veľkým výrobcom značkových tovarov napríklad záleží na tom, aby neboli odkázaní na obmedzený počet veľkých reťazcov. Preto rôznymi marketingovými aktivitami podporujú pestrú štruktúru obchodu. Hovorí sa, že šťastena praje pripraveným. Pretože sa vývoj v obchode o pár rokov oneskoruje za Českou republikou (aj keď nepochybne ide tým istým smerom), mali by najmä dosiaľ silní majitelia malých samoobslúh uvažovať, čo ďalej. Dnes sú na Slovensku ešte stále najsilnejšie a v nich míňa až polovica domácností najväčšiu časť svojich výdavkov za potraviny. Lenže v roku 1998 to bolo o 13 % domácností viac... Opäť začali pribúdať

pultové predajne

s obsluhou. Na základe vývoja v Česku, kde pribúdajú večierky, ale problémy majú práve malé samoobsluhy, vyplýva, že by sa na ťažkosti mali pripraviť. Ich výhodou je blízkosť a to, že v nich človek nestrávi pol dňa, kým ich obehne. Musia však nájsť spôsob, ako dosiahnuť konkurenčné ceny. Teoreticky sa síce dá rozprávať o franchisingu, avšak niekto musí prísť so značkou a s koncepciou, musí vypracovať identitu spoločnosti, teda s konkrétnou prácou. Je na to naozaj najvyšší čas.

Zuzana Krútka