Hospodársky denník
USD49,194 Sk
EUR43,323 Sk
CHF28,343 Sk
CZK1,26 Sk
  Štvrtok  19.Apríla 2001

Rumové integračné problémy?

Po vstupe do EÚ budeme musieť zmeniť názov

Občania, ktorí si Tuzemský rum nielen ako alkoholický nápoj obľúbili a zvykli si naň, nemusia byť naším predpokladaným vstupom do Európskej únie až tak zaskočení. Okrem otázneho času integrácie, Slovensko a rovnako tak zatiaľ ešte aj Česko žiadajú trojročné prechodné obdobie na uvedené označenie tejto stále ešte relatívne lacnej aromatickej liehoviny. Takže na uvedenú „zásadnú zmenu“ sa spotrebitelia i výrobcovia môžu pripraviť. Slováci, ale aj Česi sa po vstupe do EÚ však budú musieť zmieriť s tým, že rum, predávaný s prívlastkom tuzemský, bude musieť zmeniť názov. Príčinou sú normy EÚ, podľa ktorých je rum v členských krajinách vyrábaný inou technológiou ako u nás. Predpisy EÚ považujú za rum destilát zhotovený výlučne z cukrovej trstiny. Základnou surovinou na produkciu Tuzemského rumu či vlastne liehu na jeho prípravu je totiž obilie alebo zemiaky. A tak možno nebudeme mať Tuzemský rum, ale „Tuzemák“ alebo „Tuzemáček“, iní žartom navrhujú označenie „Rumburák“, čo je rozprávková postava, ktorá však s rumom nemá nič spoločné. Prijatie jednotného názvu „Tuzemák“ pre rum po vstupe ČR do EÚ, už odmieta likérka Trul v Mikuloviciach, lebo firma považuje názov Tuzemák už za svoje duševné vlastníctvo, pričom tejto ochrannej známky sa nemieni vzdať.

Za aproximáciu acquis a jeho implementáciu v SR v oblasti liehu a liehovín sú u nás zodpovedné až tri ministerstvá. Sú to ministerstvá pôdohospodárstva, financií a zahraničných vecí. Na ministerstve zahraničných vecí predpokladajú, že rum, ktorý sa v domácnostiach využíva aj na výrobu vaječných likérov či pri pečení, bude sa na Slovensku aj naďalej vyrábať. Verme, že sa rezorty dokážu skoordinovať, a táto liehovina nám vážnejšie integračné problémy nenarobí. Liehoviny, ktoré majú vo svojom názve geografické názvy, by svoje pomenovanie zmeniť nemali. A tak na Slovensku budeme aj po vstupe do EÚ piť Karpatské brandy, Urpignac, Spišskú, Slovenskú, Inoveckú či Liptovskú borovičku, Pravú bošácku slivovicu, Laugarício vodku alebo Demänovku.

Na Slovensku sa výrobou liehu a liehovín zaoberá približne 35 subjektov. V súčasnosti predstavuje objem kapacít na výrobu kvasného liehu asi 397-tisíc hektolitrov za rok. Hlavnou surovinou je obilie, ale máme aj liehovar, ktorý ako základnú surovinu využíva melasu. Syntetický ani sulfitový lieh sa u nás nevyrába.

Spotreba liehovín je u nás dlhodobejšie stabilizovaná na úrovni 9,8 litra na obyvateľa a rok, čo predstavuje 3,9 litra liehu v hodnote 100-percentného alkoholu. V obchode s liehom a liehovinami prevláda v SR dlhodobejší trend, ktorý spočíva v poklese výroby týchto produktov, ale aj ich vývozu a v raste dovozu liehu a liehovín.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.