Hospodársky denník
USD49,194 Sk
EUR43,323 Sk
CHF28,343 Sk
CZK1,26 Sk
  Štvrtok  19.Apríla 2001

Vzostupy a pády Concordu


1961: British Aircraft Corporation (teraz súčasť BAE Systems) po vypracovaní projektovej štúdie za 350 000 libier navrhla vyrábať nadzvukové civilné dopravné lietadlo spolu s francúzskou firmou Sud Aviation of France (teraz je súčasťou EADS). Francúzska spoločnosť mala už vypracovaný model takéhoto lietadla s názvom Super Caravelle.

1962: Britská a francúzska vláda súhlasila s výrobou týchto lietadiel, rovnako aj priemysel na princípe výrobné náklady a zisk (ak nejaký bude) sa bude deliť na polovicu.

1969, 1. marec: Prvý prototyp Concordu (001) vzlietol z letiska vo francúzskom Toulouse.

1969: Vzlietol druhý prototyp Concordu (001)z anglického letiska vo Filtone pri Bristole.

1969, 1. október: 45-minútový skúšobný let. Francúzsky Concorde 001 prekonal zvukovú bariéru.

1970, 13. september: Britský prototyp Concorde 001 pristál na letisku Heathrow. Miestni obyvatelia sa sťažovali na jeho hlučnosť.

1971, 24. máj: USA oznámili, že zastavujú svoj program vývoja a výroby nadzvukových civilných dopravných lietadiel.

1971, 25. máj: prvý medzinárodný let concordu na trase Toulouse-Dakar-Le Bourget.

1973, 3. jún: Sovietske nadzvukové lietadlo TU 144 - v tlači nazývané Concordskij - havarovalo počas prehliadkového letu pri letisku Le Bourget.

1973: 20. septembra: Concorde 002 priletel do amerického Dallasu.

1974: Francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing a britský premiér Harold Wilson sa zhodli na pokračovaní programu Concorde.

1975: 9. október - concorde dostáva vo Francúzsku súhlas na jeho využívanie v komerčnej preprave osôb.

1975: 5. decembra: Britské úrady súhlasia s komerčnou prevádzkou concordov.

1976: Prvé dva komerčné lety concordov. British Airways leteli do Bahrajnu, Air France letela do brazílskeho Rio de Janeiro. Mnohé letecké spoločnosti, ktoré spočiatku prejavili veľký záujem o kúpu concordov, napokon od svojho zámeru odstúpili. Medzi nimi boli American Airlines, Lufthansa, Japan Airlines, Qantas a pod.

1978, 1. júna: Rusi zastavili prevádzkovanie svojich nadzvukových TU-144 po havárii jedného z nich.

1979, 21. september: Britský a francúzsky ministri dopravy sa dohodli, že sa už ďalšie concordy vyrábať nebudú. Séria sa skončila číslom 216. Znamená to, že sa vyrobilo 16 týchto strojov.

1982, 1. apríl: Francúzi prestali lietať concordom do Rio de Janeiro a Caracasu.

1982, 29. október: Francúzi prestali concordom lietať do Washingtonu. Zostalo im už len jediné cieľové letisko - New York.

2000, 24. júl: Air France a British Airways informovali o mikrotrhlinách na krídlach 11 z 13 concordov.

2000, 25. júl: Havária concordu spoločnosti Air France neďaleko Paríža.

Concorde v číslach:

- Prevádzkovaných strojov - 13 (7 v Británii, 6 vo Francúzsku)

- Letová bezpečnosť: Bez havárie do 25. 7. 2000., najväčšie poškodenie - veľké poškodenie pneumatiky na podvozku počas nevydareného pristátia v roku 1979.

- Prvý nadzvukový let - 1969

- Priemerný vek lietadiel - 21,3 roka

- Využitie lietadiel - 2,34 hodiny denne

- Kapacita: 100 cestujúcich

Posádka: 9-členná (dvaja piloti, palubný inžinier, šesť stevardov)

- Dolet: 6 880 km

- Cestovná rýchlosť: 2 150 km/h (Mach 2)

- Dĺžka 62,1 metra (zvyšuje sa pri nadzvukovom lete o 15,2 až 25,4 cm)

- Čas letu: New York - Londýn - menej ako štyri hodiny

- Celková preprava cestujúcich na britských Concordoch : viac ako 2,5 milióna

- Najrýchlejší let: 7. 2. 1996: New York - Londýn 2:53:59.

- Letenky: na jednu cestu z Londýna do New Yorku 3 520 libier plus dane,

spiatočná letenka v ten istý deň 6 045 libier plus dane. Bežná spiatočná letenka 6 290 libier plus dane.


Financial Times, medzinárodné vydanie Wall Street Journal Europe/mm

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.