Účtovanie prenájmu v lízingu Ako máme účtovať lízingové nájomné? Naša spoločnosť účtuje celú hodnotu lízingovej zmluvy ako dlhodobý záväzok na účte 479. Stretli sme sa aj s takým účtovaním, že sa neúčtuje dlhodobý záväzok a časovo sa rozlišujú len zaplatené sumy nájomného. Ktorý postup je správny, spytujú sa nás pracovníci jednej bratislavskej firmy. - Podľa § 3 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov platí zásada nezávislosti účtovných období. Túto zásadu konkretizujú Postupy účtovania pre podnikateľov ustanovené Opatrením Ministerstva financií SR č. 3177/1998-KM v znení neskorších predpisov (úvod, článok VIII; trieda 3, článok IX). Nájomné je typický náklad, ktorý sa viaže na plynutie času. Preto sa nájomné v účtovníctve zobrazí tak, aby rovnomerne vplývalo na náklady, ale aj výnosy. Na preklenutie rozdielu medzi výdavkom a nákladom slúži účet 381 Náklady budúcich období. Účtujú sa tu výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach (napr. vopred platené nájomné). Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia, najneskoršie do štyroch rokov od zaúčtovania nákladov na účet 381, s výnimkou nájomného a ďalších prípadov vyplývajúcich zo zmlúv, príp. platných predpisov. Pri účtovaní lízingového nájomného na strane nájomcu (podobne aj prenajímateľa) sa v praxi stretávame s dvoma spôsobmi účtovania časového rozlíšenia nákladov (výnosov). Pracovne ich označíme brutto spôsob a netto spôsob (v ďalšom opise abstrahujeme od DPH, lebo sa sústredíme na posúdenie správnosti zobrazenia objemu aktív a pasív). Pri brutto spôsobe účtovania nájomného u nájomcu sa celá hodnota lízingu zaúčtuje ako dlhodobý záväzok (napr. účtovným zápisom 381/479). Dlhodobý záväzok sa postupne spláca (479/221) a náklady budúcich období sa rozpúšťajú rovnomerne do nákladov bežného obdobia (518/381). Tento spôsob účtovania považujeme za nesprávny z dvoch dôvodov. Prvý dôvod - dochádza k neopodstatnenému skresleniu objemu aktív a pasív, a tým aj k skresleniu verného zobrazenia predmetu účtovníctva (porovnaj § 7 zákona o účtovníctve). Celkový objem nájomného predstavuje postupne splatný záväzok, ktorý sa viaže na plynutie času. Ide o záväzok (pasíva) za ešte neposkytnuté plnenie, ktoré nemá reálnu protipoložku v aktívach. Účtovanie dlhodobého záväzku je opodstatnené napr. pri investícii obstaranej na dlhodobý obchodný úver. Druhý dôvod - účtovanie celkovej, ešte nezaplatenej sumy nájomného na účte 381 je nesprávne, lebo na účte 381 sa účtujú reálne zaplatené výdavky, ktoré sa časovo viažu na budúce obdobia. Pri netto spôsobe účtovania nájomného u nájomcu sa neúčtuje celá hodnota lízingu. Účtuje sa len o zaplatenom záväzku, či už je to prvá zvýšená splátka alebo aj rovnomerné splátky (účtovným zápisom 381/221). Následne sa náklady budúcich období rozpúšťajú rovnomerne do nákladov bežného obdobia (518/381). Tento spôsob účtovania považujeme za správny, lebo nevykazuje skresľovanie objemu aktív a pasív a je súlade s obsahovou náplňou účtu 381 podľa platných Postupov účtovania. Existuje názor, že účtovanie brutto spôsobom je správne preto, že zabezpečuje možnosť evidencie priebehu lízingu priamo v účtovníctve. Tento argument neobstojí, lebo evidenciu priebehu lízingu možno zabezpečiť účtovaním na podsúvahových účtoch alebo mimoúčtovne v operatívnej evidencii. Ing. Vladimír Pastierik
|