Zníži sa nákupná cena plynu?

Aj v tomto prípade skôr či neskôr pristúpime na cenovú liberalizáciu trhu

V poslednom období sa u nás veľa diskutuje o cene zemného plynu. Jeho zvýšenie pocítili nielen malospotrebitelia, teda občania, ale najmä veľkospotrebitelia - výrobcovia tepla a teplej vody, ako aj tí, ktorí plyn používajú ako surovinu na ďalšie spracovanie. Patria sem predovšetkým slovenské chemické firmy, medzi nimi dominujú najmä Slovnaft a Duslo Šaľa. O týchto otázkach sa v uplynulých dňoch diskutovalo aj na pôde Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). V tejto súvislosti sme oslovili prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Jozefa Kollára, ktorý je generálnym riaditeľom Duslo Šaľa.

V súčasnosti poklesli zisky, ktoré v minulých rokoch dosahoval Slovenský plynárenský priemysel. Je to vraj aj zásluhou chemických podnikov.

- Aj my registrujeme určité názory, že chemické podniky dosiahli v minulom roku dobré výsledky na úkor zisku SPP. Dokonca počuť aj také hlasy, že ministerstvo financií a AZZZ sú proti nárastu cien zemného plynu. Takéto názory nemajú žiadne opodstatnenie. Navyše, práve AZZZ na rokovaniach Rady hospodárskej a sociálnej dohody žiadala znížiť odvodové zaťaženie SPP. Chemický priemysel dosahuje

dobré výsledky

z úplne iných príčin. V chemických firmách sa nám podarilo zvládnuť proces reštrukturalizácie, znížili sme náklady, zvýšili export atď.

Ako sa vyvíjali svetové ceny zemného plynu v uplynulých rokoch?

- V rokoch 1998 a 1999 bola situácia opačná, hoci ceny na svetových trhoch klesali, pre veľkoodberateľov na Slovensku bola cena zemného plynu dlhodobo stabilná, kým napríklad v Čechách ju dvakrát znížili. V minulom roku dosiahli horšie hospodárske výsledky všetky plynárenské spoločnosti krajín Vyšehradskej štvorky či už štátne alebo súkromné. Nie je to tak dávno, čo maďarská vláda chcela dokonca naspäť privatizovať plynárenskú časť firmy MOL. Napríklad aj česká vláda nesúhlasila s nekontrolovateľným rastom ceny zemného plynu v roku 2000 a podobne. Treba jednoznačne

podporiť ministerku

Brigitu Schmögnerovú, ktorá z nadhľadu hodnotila situáciu na Slovensku aj z hľadiska cien a spotreby plynu a naďalej hodnotí situáciu aj v tejto oblasti komplexne z celkového hľadiska rozvoja ekonomiky, z prínosu daní, obchodnej bilancie, riešenia zamestnanosti, reprodukcie hospodárstva atď. Slovensko je jedinou krajinou, kde cena zemného plynu u obyvateľov je na úrovni, prípadne pod úrovňou cien zemného plynu pre priemysel a veľkoodberateľov. Toto je hlavná oblasť deformácie cien zemného plynu. Pomer cien medzi obyvateľstvom bol v uplynulých rokoch 1:1,65, avšak mal byť presne opačný 2- až 2,5:1

Značnú úlohu v deformáciách predajných cien z hľadiska veľkoodberateľov zohrávajú aj tzv. vyvolané náklady jednotlivých odberateľov.

- Duslo Šaľa ako jediný odberateľ odoberá zemný plyn priamo z tranzitného plynovodu. Je teda logické, že náklady s dopravou kubíka plynu sú u nás mnohonásobne nižšie, ako náklady ostatných odberateľov a už vôbec nehovorím o nákladoch dopravy plynu pre obyvateľstvo. Tento stav v cenách a nákladoch treba doriešiť a skutočne nájsť racionálnu cestu

tvorby cien

pre všetkých odberateľov tak pre obyvateľov, ako aj pre veľkoodberateľov plynu.

Veľkoodber plynu v uplynulých rokoch bol stabilizovaný a moc sa nehýbal. Zvyšovala sa iba spotreba plynu u obyvateľstva a prakticky veľmi mierne narástla aj cena zemného plynu. Okrem roka 2000, ktorý je výnimkou.

- Podľa odborníkov sa očakáva stabilizácia trhu s cenou ropy, ľahkého i ťažkého vykurovacieho oleja. Má to väzby aj na ceny plynu. Možno predpokladať, že príde aj k postupnému znižovaniu nákupných cien pri zemnom plyne, a to už počas tretieho štvrťroka, a tým aj činnosť SPP bude opäť zaujímavo zisková.

Na cenotvorbu zemného plynu nepochybne vplýva skutočnosť, že nakúpený plyn nemožno zo Slovenska vyviezť.

- Samozrejme, a tým, že sa u nás zhodnocuje, vzniká pridaná hodnota a napríklad Duslo Šaľa až dve tretiny zo svojich výrobkov na báze plynu exportuje, takže to cez dane pozitívne cíti aj štátny rozpočet.

Neraz sa v ekonomike stretávame s faktom, že tvorbu ceny, napríklad tepla pre bytové podniky, nechcú jeho výrobcovia povedať, lebo je to vraj ich obchodné tajomstvo.

- Určite, stretávame sa aj my s takýmito prístupmi našich partnerov. Ani SPP zatiaľ nepristúpilo k vyčísleniu tzv. vyvolaných nákladov jednotlivým veľkoodberateľom, ktorí pochopiteľne v záujme dobrej spolupráce a prehľadnosti hospodárskych vzťahov majú záujem vedieť aké by mali byť objektívne ceny zemného plynu. Duslo v žiadnom prípade nechce, aby SPP malo ekonomické problémy spôsobené nerovnováhou predajných cien a nákladov. Preto by bolo vhodné poznať aj výšku cien a nákladov zemného plynu. Chceme celý problém kreatívne doriešiť a aj preto sa uchádzame o povolenie priameho nákupu zemného plynu, čím by sme logicky znížili aj prípadné straty SPP v určitom období. SPP sa zatiaľ nevyjadrilo k našej žiadosti

o priamy nákup,

hoci Duslo Šaľa je najväčší a špecifický odberateľ zemného plynu. Viacero rokovaní a korešpondencie s našou žiadosťou o súhlas s dopravou pri priamom nákupe plynu zo stanice Veľké Kapušany tak zatiaľ zostáva bez záverečných výsledkov a rozhodnutí.

Pritom nepochybne vzhľadom na špecifiká zhodnocovania zemného plynu je Duslo Šaľa určite prvým a najvhodnejším adeptom na štart liberalizácie trhu so zemným plynom.

- Môžem s tým súhlasiť aj z hľadiska prístupových krokov Slovenska v rokovaní o vstupe do Európskej únie, konkrétne v kapitole energetika a plynárenstvo. Pritom musím poznamenať, že u nadriadeného orgánu SPP, ktorým je ministerstvo hospodárstva, sa na celú vec priameho nákupu plynu dívajú reálnejšie a súhlasia s nákupom plynu aj v zmysle platných smerníc EÚ. Vedenie akciovej spoločnosti Dusla Šaľa je presvedčené, že skôr či neskôr aj v podmienkach Slovenska nastane konkurencia v predaji zemného plynu, čo nepochybne povedie k vytvoreniu objektívnejších podmienok na trhu so zemným plynom.

Jozef Kunik