RWE Gas: Netajíme záujem o privatizáciu SPP

Za 49-percentný podiel najmenej 130 mld. Sk

„Podzemné zásobníky plynu, ktoré vlastní a. s. Nafta Gbely, sú v súčasnosti využité len sezónne. No na liberalizovanom trhu budú mať iný význam. Najmä ak zoberieme do úvahy ich geopolitickú polohu, ale aj postavenie Slovenska v rámci medzinárodného tranzitu plynu. Preto sme investovali do nákupu akcií Nafta Gbely,“ povedal prezident RWE Gas Manfred Scholle. Nemecká spoločnosť RWE Gas, bývalá Westfälische Ferngas, získala od začiatku tohto roka približne 40-percentnú účasť v a. s. Nafta Gbely. RWE Gas je v súčasnosti na druhej priečke v obchode s plynom v Nemecku. No pôsobí už aj v Maďarsku, Poľsku a Česku. Jej predstavitelia podpísali v piatok zmluvy o budúcej spolupráci so zástupcami Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorý vlastní takmer 56 % akcií Nafty. V prvej z nich sa rieši zastúpenie RWE Gas v dozorných orgánoch Nafty Gbely. Druhá zmluva sa týka budúceho využívania podzemných zásobníkov zemného plynu. Podľa M. Scholleho RWE Gas chce v nich uskladňovať asi 250 miliónov kubíkov plynu, čo je asi desatina zo súčasnej kapacity zásobníkov Nafty. No perspektívne sa uvažuje s jej rozširovaním. V najbližšom období sa Nafta, RWE Gas a SPP zamerajú na investície, ktoré umožnia zvýšiť terajšiu kapacitu a zlepšiť ostatné parametre jestvujúcich zásobníkov. Na otázku Hospodárskeho denníka, či predstavitelia RWE Gas môžu potvrdiť informáciu, že spolu so spoločnosťou Wintershall (založená ako spoločný podnik s ruským Gazpromom) sa ako konzorcium budú uchádzať o privatizáciu SPP, M. Scholle povedal: „Záujem o SPP netajíme. V blízkom čase ešte s jedným, zatiaľ nemenovaným partnerom, oficiálne ohlásime svoj záujem. Zatiaľ viac nemôžem povedať.“ Pokiaľ ide o privatizáciu SPP, je ministerstvom schválený privatizačný projekt predaja 49-percentného podielu SPP, ktorý skutočne predstavuje zlatú nosnicu slovenskej ekonomiky. Ten by už dnes mala posúdiť porada ekonomických ministrov. Definitívny verdikt, či sa bude privatizovať 34-percentný podiel SPP priamym predajom a 15 % cez kapitálový trh, vláda vysloví pred vyhlásením tendra v júni. Hoci sa SPP, š. p., mal transformovať na a. s. k termínu 1. apríl 2001, kompetentní avizovali ďalší posun transformácie na akciovku o jeden mesiac, čo vraj neovplyvní celý proces privatizácie. Podľa privatizačného projektu 49-percentný podiel SPP má účtovnú hodnotu 57,5 mld. Sk. Jeho trhová cena je však oveľa vyššia. Odhady za predaj uvedenej časti SPP sú rôzne a pohybujú sa od 100 až nad 200 mld. Sk. Ocenením majetku podľa viacerých metodík sa zaoberá aj privatizačný poradca. Ten v júni vyhlási tender na odpredaj schváleného balíka akcií SPP. Dovtedy by malo byť jasnejšie nielen v kauze Duckého zmeniek, ale aj v ďalšej liberalizácii cien plynu. Keďže zákon o nezávislom regulačnom úrade, ktorý je podmienkou privatizácie, je ešte pred schválením v NR SR, bude nevyhnutné stanoviť v cenovej oblasti pravidlá hry. Ak sa nestanovia, môže to mať negatívny vplyv na cenu. Pritom odborníci už dnes zdôrazňujú, že ak by klesla pod 130 mld. Sk, tak by išlo naozaj o lacný výpredaj štátneho majetku. Veď tranzitný plynovod, ktorým prúdi cez SR plyn odberateľom v ďalších európskych krajinách, sa nie bez dôvodu považuje za „najvydarenejšie dielo socializmu“. Miliardové zisky, ktoré prináša, sa v najbližších desaťročiach ešte zväčšia, lebo spotreba plynu má a bude mať stúpajúci

Zdena Rabayová