Hospodársky denník
USD49,553 Sk
EUR43,644 Sk
CHF28,603 Sk
CZK1,262 Sk
  Pondelok  2.Apríla 2001

Diskutovať, prijímať i spájať názory

V piatok (30. marca) sme uverejnili prvú časť z brainstormingu s premiérom Mikulášom Dzurindom na Hospodárskom klube. Jeho členovia a prominentní hostia diskutovali s premiérom o stave slovenského hospodárstva a jeho výhľadoch. Dnes pokračujeme v publikovaní ďalších názorov.

František A. Zvrškovec, Dividend Group: Stojíme pred konfliktom na pracovnom trhu

Situácia, v ktorej dnes sme, špeciálne naša zamestnávateľská skupina, ukazuje, že sme pred relatívne veľkým konfliktom na pracovnom trhu. Na stretnutí našich riaditeľov padla otázka, že čo je vlastne hospodárska stratégia Slovenska. V čom vlastne spočíva, a keď 40 našich riaditeľov po 10 rokoch od okamihu, keď sme privatizovali, toto nedokáže definovať jednoznačne, tak to znamená, že existuje veľký rozpor medzi ponímaním tohto pojmu medzi politikmi a medzi tými, čo pracujú v podnikoch. U nás v podnikoch naši zamestnanci, špička našich zamestnancov, má už platy, ktoré zodpovedajú polovici platov napr. v strojárskych podnikoch v EÚ. Ak si predstavíte, že zamestnanec v Bratislave alebo v Námestove zarába nad 300 000 korún a je strojný robotník, tak zarába polovicu toho, čo zarába zamestnanec u mňa vo Švédsku. Tento zamestnanec má iba 1/5 životných nákladov ako zamestnanec vo Švédsku a v živote mu nenapadne emigrovať do EÚ. Pokiaľ ide o vyjednávanie s EÚ, nemusíme sa obávať, že tie strojárske podniky, kde to funguje, budú mať únik pracovnej sily. Pracovná sila, ktorá tu je, ktorá je kvalifikovaná, bude zaplatená. Chcel by som počuť váš politický názor, ako sa rozmýšľa v politickej oblasti, ako sme ďaleko. Akcionári, ktorých ja zastupujem, máme požiadavku - aby sme mohli investovať na Slovensku, musíme dosiahnuť 10-percentný ročný zisk z obratu a minimálne polmiliardový obrat. Štyridsať riaditeľov podnikov našej skupiny však dnes stojí pred situáciou, že v tých podnikoch sa bude štrajkovať. A my nerozumieme, prečo.

Vladimír Sirotka, predseda, SŽK: Viac peňazí na investície

Malých a stredných podnikateľov - fyzických osôb - je u nás registrovaných 274-tisíc. Pri zdvihnutí stavidiel do EÚ a pri asociačných krokoch, samozrejme, vystupujú dva aspekty. Narážame na pomerne dobre organizovanú a trhovo vyspelú vrstvu malých a stredných podnikateľov v Európe. Rád by som sa teda spýtal, či by došlo aj v tých podmienkach finančného zaťaženia, čo by zvýšilo i väčšiu finančnú mobilitu a rozvoj firiem - viac peňazí na investície v malých firmách, k určitým krokom znižovania daňového zaťaženia tak ako u právnických osôb, pretože nepomer medzi fyzickými a právnickými osobami tu stále zostáva. Existujú určité predstavy i v posilňovaní štruktúr mimovládnych, teda živnostenských samospráv? Pretože komory vonku sú pomerne silno organizované, majú veľké právomoci, štát tam presúva určité kompetencie, napríklad pri odbornom dohľade, pri vydávaní živnostenských oprávnení, dozorovaní výkonu živnosti a podobne. V súčasnosti práve vláda schválila novelu živnostenského zákona, pripravuje sa zákon o komore a priznám sa, že tam nie sú zakotvené všetky naše predstavy.

Štefan Chudoba, riaditeľ pre predaj, Škoda Auto Slovensko: Tento život je o robote

Rád by som povedal pár slov, čo by som asi na premiérovom mieste urobil ja. Lebo asi o tomto naša diskusia je. Myslím si, že múdri sa učia od tých, ktorí sú lepší ako my. A v Európe je Slovensko veľmi malá krajina, ktorá svojím správaním chce vzbudiť dôležitú pozíciu. Tú zatiaľ nemáme. Domnievam sa, žeby sme mali porozmýšľať, podobne ako v Česku, nad tým, aby sme si definovali hospodársku stratégiu. A keď nie stratégiu, tak aspoň politiku, a keď nie politiku, tak aspoň ciele na 5 rokov. Ale bez toho sa to nedá. Domnievam sa, že všetci veria, že tento život je o robote. Populácia (5,4 mil.) musí pracovať. A všetko v štáte musí byť zamerané na to, aby pracovala efektívne. My všetci sa spoločne staráme o tých, ktorí nerobia nič, a robíme z toho obrovský humbug. O tých, ktorí pracujú, sa nestará nik. Tí majú problémy na úradoch, všade. Domnievam sa, že o tom to je, aby sme to zmenili. Analyzovali sme 140 slovenských firiem v automobilovom priemysle, ktoré sa presadzujú, majú dobrý vlastný vývoj, špičkový, medzinárodne ostrieľaný manažment alebo zahraničného partnera. Cesta existuje teda jediná, zahraničné partnerstvá. A zase sa pozrime do Česka a pozrime sa, čo urobila jedna rovnako múdra vláda ako naša, a posúďme Čechinvest. Jedna organizácia, ktorá má isté právomoci v parlamente, vo vláde, kapitolu vo financiách a určité úlohy a ona valcuje k orgánom miestnej samosprávy, k ministerským orgánom, štátnej i miestnej správe. A výsledky? Sú také, že zahraničný partner ide s dôverou na trh. U nás sa to skončí na prvom katastri. Urobilo sa veľmi veľa pozitívnych krokov a klamal by ten, kto by povedal, že Slovensko prešľapuje na mieste. Iba si myslím, že občas si zamieňame milimetre s kilometrami - výrok kolegu Uhríka. Pre mňa kilometre sú, aby sme mali za čo hovoriť, jesť a piť. Ale keď nebudeme pracovať, keď sa nebude reprodukovať prírodné prostredie, ľudia a ekonomické subjekty, skončili sme. Preto by som chcel poprosiť, venujme sa tomu, čo nás živí - práca, celý svet je o tom.

Sergej Kozlík, poslanec NR SR: Vláda neurobila kvalitnú analýzu

Podčiarkujem to, čo povedal aj Š. Chudoba, že každá vláda vykoná určite aj kus dobrého a že si treba ctiť isté nadväznosti. Ak súčasná vláda neurobila kvalitnú analýzu predchádzajúceho stavu, nemohla ani dospieť ku kvalitným riešeniam vývoja ekonomiky a sociálnych vzťahov v tomto štáte. Pokiaľ SR dosiahla 50 % úrovne priemeru krajín EÚ, zhruba na horizonte roku 1998, tak za tieto dva roky stratila tak 3 – 4 % v porovnaní s priemerom krajín EÚ. To naznačuje, že ekonomický rast, aj keď ho v minulosti ťahali investície aj určité pôžičky, držal na druhej strane zamestnanosť. Aj preto odborári nemali taký priestor na štrajkové vlny, ako majú teraz. A kto by sa čudoval odborárom, štrajkovým vlnám, keď je 20-percentná nezamestnanosť. Ak hovoríme o tom, že došlo k istej makroekonomickej nerovnováhe, jedna nerovnováha bola nahradená inou, to znamená, že pri stagnácii spomalenia ekonomického rastu sa prudko prehĺbila miera nezamestnanosti, prudko padli investície a začína sa vyčerpávať exportný potenciál. Pán predseda vlády, jednoznačne tu platí jedna premisa, že tak zahraniční, ako aj domáci podnikatelia sú deťmi tohto štátu, že nie je možné odtrhnúť riešenia tak, ako to v prvých dvoch rokoch urobila súčasná vláda, že nie je možné vniesť taký zmätok do hodnotových vzťahov, ako sa to urobilo v uplynulých 2 rokoch. Predsa politická ekonómia je ekonómia o ekonomickom raste a je presne možné dokázať, že pokiaľ tu nie je dostatočný rast, padá ekonomika a rastie zadlženosť, ktorá môže do konca roku 2001 vzrásť na dva a pol násobok štátneho dlhu, ktorý bol vykázaný v roku 1998.

Ján Jasovský, poslanec NR SR: Bez infraštruktúry budeme prešľapovať

Rád by som s vami, pán predseda vlády, hovoril na tému dopravného modulu obslužnosti štátu, pretože ten sa týka fungovania štátu. Bohužiaľ, ten stále neexistuje. A preto sme v parlamente prerokúvali otázku priemyselných celkov. Upozornil som, že bez infraštruktúry ich bude ťažko stavať niekde na Slovensku, pretože bez prístupnosti priemyselné celky nevzniknú. Chcem poznamenať, že likvidáciou Štátneho fondu cestného hospodárstva dôjde k situácii, keď ministerstvo financií bude používať cenné papiere, štátne papiere možno na krytie štátneho dlhu, ale nie na rozvoj cestnej siete. V januári t. r. sa použili prostriedky na úkor dlhu roku 2000. Od januára ani korunu na výstavbu diaľnic. Poprosím vás o názor, ako teda bude štát postupovať ďalej. Druhá otázka – bol som veľmi rád, keď sme rozbehli výrobu autobusov na Slovensku a ešte viac som sa tešil, keď dochádzalo k ich obnove. Tešil som sa, keď sme v parlamente schválili 200-miliónovú dotáciu na obnovu autobusového parku, ale už som sa netešil, keď sa použilo 1,5 milióna z tejto dotácie na každý autobus, ktorý sa doviezol z krajín mimo tejto republiky a slovenskí výrobcovia skončili. A posledná téma, bol by som rád, keby lietadlá Slovenských aerolínií štartovali na kolesách, a nie so škrípaním vládneho problému v tomto štáte.

Jozef Majský, prezident, SIPOX Holding: Boj s nezamestnanosťou

Myslím si, že veľký kus roboty spravilo ministerstvo zahraničných vecí pokiaľ ide o náš vstup do EÚ. Z môjho pohľadu vítam, že sa napríklad podarilo prostredníctvom OSN vybaviť výmenu vojsk na Cypre za rakúske vojská, kde ide o obrovské množstvá potrieb, ktoré budú vojská potrebovať, ide aj o našu zamestnanosť. Pre nás všetkých je v prvom rade cenný veľký boj, ako „ukontroluje“ Magvaši so svojím úradom zamestnanosť. Stále sa hovorí, nezamestnaní robia na čierno. Berme si príklad zo sveta. Je potrebná dôsledná kontrola. Keby takáto kontrola bola na úradoch práce, tak naraz ušetríte 6 mld. - to je suma, ktorú by sme získali, keby sme vedeli evidovať na čierno pracujúcich nezamestnaných. A pokiaľ ide o spomínanú valorizáciu, viete, kto robí za 1200 dolárov mesačne ako niektorí ministri a členovia vlády, avšak to nestačí ani na týždennú dovolenku a apartmáne Hiltonu v Abu-Dabi. Kvalitných ľudí treba zaplatiť. A keď budú ohodnotení primerane, tak pôjdu aj do funkcií, a tým skôr sa aj tí chudobnejší budú mať dobre.

Jozef Šesták, poslanec NR SR: Extrémy nám neprospejú

K Európskej únii pristupujú naši ľudia z dvoch extrémnych hľadísk. Prvý - vstup do EÚ - nám vyrieši všetko, druhý extrém - valí sa na nás nejaká katastrofa, našťastie v nedohľadne. Ani jeden tento extrém nie je správny. Myslím si, že vstup do EÚ je životná záležitosť Slovenskej republiky, ako prežiť ako štát. Ale niekde uprostred je to, čo by nás malo začať trápiť. Po prvé sa urobil obrovský kus práce, niet sporu o tom, v dobiehaní prvej skupiny. Žiaľ, črtá sa to tak, že to bude skôr menšia ako väčšia skupina štátov, ktorá bude prijatá v prvej vlne na konci roku 2002. To by nás nemalo odradiť a, mimochodom, pán premiér, budete mať šťastie, pretože tak rozhodnutie o vstupe do NATO, ako aj rozhodnutie do EÚ príde až po skončení funkčného obdobia tejto vlády, takže potom sa bude ťažko hľadať zodpovednosť, ale myslím, že sa musíme snažiť o to všetci. Môžeme však niektoré veci predvídať. Aj keby sme mali dlhší čas na prípravu, čo nechceme, radšej by sme boli za jeden rok, môžeme niektoré veci predvídať. Ak ich nezačneme teraz riešiť a o to sa toto fórum usiluje už dlhší čas aj materiálom, ktorý bol v Hospodárskej rade, a o ktorom si myslím, že nedopadol najlepšie, a, pán premiér, mal by ísť do vlády, je to iniciatíva podnikateľských kruhov, volá sa to hospodárska a priemyselná politika Slovenskej republiky. Rád by som hovoril o 4 rizikách vstupu do EÚ. Je to nízka úroveň konkurencieschopnosti našej ekonomiky a predpokladaný rast cien vrátane rastu cien potravín. Ak nebudeme mať teraz dobrú agrárnu koncepciu, ak teraz neuložíme peniaze do poľnohospodárstva, nemáme šancu. Slovinsko napr. zvyšuje štátny rozpočet v tejto kapitole o 40 %, vie dobre, prečo to robí. Poľsko detto. To znamená, že ak sa teraz nepripravíme na spoločnú agrárnu časť, čakajú nás zvýšené náklady podnikateľskej sféry, s tým, páni, počítajte, a čaká nás únik kvalifikovaných mozgov, či sa nám to páči alebo nie.

Jozef Migaš, predseda NR SR: Priveľa politike, málo ekonomike

Čo všetko sme zvládli? Áno, museli sme riešiť určité politické problémy a podmienky, ktoré sú potrebné preto, aby sme sa stali štandardnou krajinou, aby sme splnili podmienky pre ambície byť členom EÚ. Ale zároveň, pokiaľ ide o politiku, nezvládli sme jednu vec, ja to otvorene hovorím aj za seba, pretože som vo vládnej koalícii. To znamená, že príliš sme sa zaujali riešením politických problémov, niekedy sme im venovali až príliš veľa času a medzitým nám ušla pozornosti ekonomická vec. Problémy, ktoré sú reflektované politikmi EÚ, sa dnes skoncentrovali predovšetkým do ekonomických problémov a do problému nezamestnanosti. Je potrebné hovoriť o slabých stránkach. A to je to, že ak nenaštartujeme rastové veci, ak nevyriešime nezamestnanosť, tak sa nepohneme z miesta. Privítal som materiál , ktorý som si podrobne preštudoval – Hospodárska a priemyselná politika. Hospodárska a priemyselná sféra nastúpila a ukazuje spôsoby a cesty riešenia. Uvedomujeme si túto zodpovednosť a potrebujeme to preniesť aj do štátnej politiky, do štátnych ustanovizní parlamentu a vlády a z nej robiť konkrétne riešenia. Som za takýto prístup a vítam toto stretnutie, pretože tieto dve priority sú celospoločenským problémom, nerozdelí nás to, ale z hľadiska riešenia a východísk spojí.

Vladimír Lexa, podnikateľ: Zanedbali sme výskum a vývoj

Chcel by som na jednu základnú otázku upriamiť vašu pozornosť. Keď sme ako niekdajšia vláda národného porozumenia analyzovali možnosti štrukturálnych výhod a diferenciálnych výhod Slovenska, čo také Slovensko má, čo je výhodné, aby sa rozvíjali niektoré priemyselné infraštruktúry. Sme napojení na plynovod, čo znamená, že chemický priemysel, keby nebol atomizovaný, keby bol primerane výskumne zabezpečený, mal by skutočne veľmi dobré predpoklady na to, aby uspel v konkurencii Európy aj sveta. Toto výskumné zabezpečenie bolo napríklad vtedy veľmi masívne, lebo sme mali vo výskume asi okolo 5 % zamestnancov vtedajšej Slovchémie. Dnes je to možno desatina z toho. Uvažovali sme, že celulózo-papierenský priemysel by sa mohol rozvíjať. Máme surovinu, mali sme kádre... Myslím si, že takto by sa malo postupovať aj dnes, hľadať a vytvárať podmienky na výskumné zabezpečenie, pretože bez výskumu to nejde. Malé národy využívajú diferenciálnu rentu. My, žiaľ, nerobíme nič, nehľadáme také cesty, aby akadémia, aby výskumné ústavy mohli „produkovať“, aby štát mal skutočne stanovenú politiku, ako pokračovať. Myslím si, že by sa malo skončiť s rétorikou a malo by sa ísť na vecnosť. Mali by prestať všakovaké odsudzovačky a mali by sa riešiť vecné problémy, ktoré v štáte sú.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.