Príjmy a nezdaniteľné sumy

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnanec, ktorý je riadne zamestnaný v pracovnom pomere, predal v roku 2000 zo svojej záhrady zeleninu za 7000 Sk. Mohol mu urobiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľ alebo musel podať daňové priznanie sám a zdaniť aj tento príjem? Podľa nás je tento príjem od dane oslobodený. Menovaný nie je samostatne hospodáriacim roľníkom. Ako je to, keď zamestnanec predá produkt živočíšnej výroby - ošípanú do 10 000 Sk?

- Tento zamestnanec nebol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, ktorý uvádzate (príjem za predaj zeleniny z vlastnej záhrady do 10 000 Sk ročne) je od dane oslobodený. Nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania. Predpokladáme, že okrem tohto príjmu nemal zamestnanec i ďalšie príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (pretože aj tieto príjmy sa musia do hranice 10 000 Sk započítať na účely daňového oslobodenia (§ 10 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). Predpokladáme ďalej, že zamestnanec, ktorý predal ošípanú (v hodnote do 10-tisíc Sk) nie je ten istý zamestnanec, ktorý predal zeleninu, pretože celkový príjem by bol v tomto prípade vyšší ako uvedená hranica príjmov. Takýto zamestnanec by si musel podať daňové priznanie. Ak však išlo o iného zamestnanca, daňové oslobodenie sa za uvedených podmienok vzťahuje aj na neho.

Zamestnanec predal v roku 2000 ošípanú za 4000 Sk a zemiaky zo svojej záhrady za 5000 Sk. Je povinný podať sám daňové priznanie alebo je tento príjem od dane oslobodený? Stačilo, keď mu spravili vyúčtovanie dane v práci, kde podpísal žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania?

- Odpoveď je zhodná s predchádzajúcou odpoveďou. Keďže ide o príjem vo výške 9000 Sk, ktorý je od dane oslobodený, zamestnancovi mohol zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (za splnenia ďalších podmienok).

Máme zamestnanca, ktorý má invalidnú manželku a mal vyplatený od 1. 6. do 30. 9. 2000 príspevok na osobnú asistenciu v sume 13 125 Sk. Príspevok bol adresovaný na manželku, ale na okresnom úrade mu povedali, že si to má on priznať v ročnom zúčtovaní dane a že bližšie informácie mu povie zamestnávateľ. Manželka poberá invalidný dôchodok, ktorý presahuje hranicu 38 760 Sk, takže odpočet na ňu neprichádza do úvahy. Je (bol) zamestnanec povinný tento príspevok na osobnú asistenciu pripočítať k svojim príjmom, ktoré mal len zo závislej činnosti a podať daňové priznanie za rok 2000 alebo je tento príspevok od dane oslobodený a nemusí priznanie podávať?

- Príspevok na osobnú asistenciu nie je príjmom od dane oslobodeným. Zdaniť ho musí ten, kto osobne asistenciu vykonáva. Ide o príspevok v zmysle § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení nesk. predpisov. Ide o príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Zamestnanec je (bol) povinný podať si z uvedeného dôvodu daňové priznanie.

Prosím o informáciu, ako môžeme uplatniť nezdaniteľnú sumu základu dane v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2000 u nášho zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku. Tento zamestnanec má už 73 rokov. Potvrdenie z pošty o poberaní tohto dôchodku predložil. Má nárok na odpočet 38 760 Sk a súčasne i 16 800 Sk? Aké potvrdenia musí ešte predložiť?

- Odpočet nezdaniteľnej sumy na invaliditu možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, resp. ďalší v zákone uvedený druh dôchodku (§ 12 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z.). Z otázky nie je zrejmé, či tento súbeh ešte trvá. Ak by sa zamestnancovi vyplácal invalidný dôchodok z dôvodu, že je vyšší ako starobný dôchodok, o čom Slovenská poisťovňa vydá rozhodnutie, stratil by nárok na odpočet na invaliditu. Uvedenú skutočnosť (že ide o súbeh nárokov na oba dôchodky) musí zamestnanec preukázať potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska zamestnanca. Bližšie pozri napr. § 55 a ďalšie ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Môžeme poskytnúť zamestnancovi, ktorý ide na pracovnú cestu, jedálny kupón vo výške 50 Sk (on si doplatil 19 Sk na začiatku mesiaca) s tým, že rozdiel medzi stravným, ktoré mu pripadá podľa hodín pracovnej cesty, a tých 19 Sk mu doplatíme v peniazoch? Zamestnanci s týmto spôsobom súhlasia, len nevieme, či je to správne z účtovného a daňového hľadiska.

- Podľa § 140 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Je to logické, pretože v tom čase dostáva zamestnanec tzv. stravné ako cestovnú náhradu podľa zákona o cestovných náhradách (v hotovosti podľa počtu hodín). Ide o dve odlišné plnenia, ktoré by sa navzájom nemali kompenzovať. Ak by poskytol zamestnancovi tzv. gastrolístok (resp. jedálny kupón, ako píšete), išlo by o dobrovoľné plnenie, ktoré by nemohol započítať do daňovo uznateľných výdavkov (nákladov). Neoprávňovalo by ho to však ani k tomu, aby neposkytol zamestnancovi cestovnú náhradu v plnej výške. Krátiť cestovnú náhradu (stravné) môže zamestnávateľ len z takého dôvodu, keď má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené čiastočne bezplatné stravovanie. Stravné mu nemôže poskytnúť vôbec v prípade, ak by bolo preukázané, že stravovanie mal zamestnanec poskytnuté bezplatne v plnom rozsahu.

Dagmar Piršelová