Vízia budúcnosti a realita

Medzinárodnú kritiku Bush vyvracia energetickou krízou

Je rok 2050. Väčšina Aljašky sa zmenila na močariny, keďže sa večne zamrznutá pôda a ľadovce roztopili. Pobrežie Afriky je zaplavené od Káhiry po Lagos. Desiatky miliónov ľudí museli opustiť svoje domovy a snažia sa prežiť vo vyprahnutom vnútrozemí bez vody. Ázia ponúka podobný hrôzostrašný obraz - takúto víziu budúcnosti priniesol včera britský nedeľník Observer ako reakciu na vyhlásenie amerického prezidenta Georgea W. Busha, že USA odstupujú od dohody o redukcii emisií skleníkových plynov, tzv. dohody z Kjóta (1997). Scenár hodný katastrofického filmu, pripomína Observer. Ako uvádza správa Medzivládnej komisie o klimatických zmenách, globálne otepľovanie spustí sériu nepríjemných javov: starší ľudia budú trpieť a zomrú v znečistených mestách, polia nebudú dávať obilie, divo žijúce zvieratá a dobytok vyhynie. Na tejto správe sa podieľalo niekoľko tisíc popredných svetových meteorológov a vedcov, ktorých názory teraz George W. Bush spochybnil, uvádza Observer. Podľa tohto nedeľníka v Bushovom ponímaní sveta je obava z klimatických zmien socialistickým sprisahaním, ktoré prekrúca vedecké dôkazy, aby odôvodnilo útok na americký spôsob života.

Americký prezident George W. Bush sa v posledných dňoch stal terčom medzinárodnej kritiky a protestov. Štáty EÚ, hnutie Greenpeace, Japonsko, Rusko, ďalšie krajiny, svetoví experti či medzinárodné environmentálne organizácie vyslovili svoje znepokojenie s iniciatívou Busha. Jeho predchodca vo funkcii Bill Clinton dohodu z Kjóta označoval za významný prvý krok vedúci k ochrane životného prostredia. Bush dohodu, ktorá znamená boj proti globálnemu otepľovaniu Zeme, odmietol s odôvodnením, že je zameraná proti ekonomickým záujmom USA. Obmedzenie emisií tzv. skleníkových plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie by totiž negatívne poznačilo americký priemysel. Organizácia Greenpeace v tejto súvislosti konštatovala, že Bushovo rozhodnutie riadia „záujmy ropy, uhlia a plynu.“

Biely dom však vyhlásil, že od ničoho neodstupuje, keďže dohoda nikdy nevstúpila do platnosti. Bush ju považuje za „mŕtvu“. Kritici takejto stratégie upozorňujú, že USA je najväčším svetovým konzumentom prírodných zdrojov, podieľa sa 30 percentami na svetových emisiách skleníkových plynov v ovzduší (prvenstvo vo svete) a nemôže sa jednoducho zriecť svojej zodpovednosti. Treba aj dávať, nielen brať! Predstavitelia ostrovov v Tichom oceáne, ktorých najviac ohrozuje zvyšujúca sa hladina oceánu, upozornili, že v stávke je ich prežitie. Britský minister životného prostredia Michael Meacher v kriticky ladenom komentári uviedol že „globálne otepľovanie je najnebezpečnejším a najviac znepokojujúcim problémom ľudstva v nasledujúcich 100 rokoch“.

George W. Bush v piatok vyhlásil, že spolu s Nemeckom a ďalšími spojencami vypracujú plán na globálne zníženie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt. „Neprijmem však žiaden návrh, ktorý by poškodil našu ekonomiku alebo sa dotkol pracujúcich Američanov,“ povedal Bush. „Máme nedostatok energie,“ dodal, čím poukázal na realitu, ktorá v súčasnosti svetovú veľmoc veľmi trápi.

Po odmietnutí kjótskej dohody zo strany americkej vlády sa objavuje požiadavka, aby vedúcu úlohu v tejto oblasti prebrala Európa. EÚ vyšle dnes do USA delegáciu na vysokej úrovni, ktorej cieľom je získať podrobné informácie o postoji USA k dohode z Kjóta. Podľa názoru expertov na životné prostredie je odmietavý postoj Američanov voči protokolu z Kjóta výzvou pre Európu, aby tento dokument ratifikovala čo najrýchlejšie. Nemecký minister pre životné prostredie Jürgen Trittin vyhlásil, že teraz je hlavnou úlohou, aby protokol z Kjóta začal platiť v roku 2002. EÚ je ochotná podpísať dohodu aj bez USA. Britský denník Daily Telegraph sa v piatok snažil zmierniť vzniknutú ekologickú fóbiu a napísal, že Bushovo rozhodnutie ešte neznamená koniec sveta. To nie, ale aj tak sa v súvislosti s tým natíska príslovie: Bližšia košeľa (národných priorít) ako kabát (globálneho záujmu).

(jnk/TASR)