Zistil, že potrebuje analýzy

Reforma či záplaty na neexistujúce zdravotnícke nohavice?

Rezortný minister zdravotníctva sa nám už zrejme aspoň čiastočne „zobudil “. Začal volať po analýze súčasného stavu zdravotníctva. Tá má podľa Romana Kováča dať odpoveď na to, ako zabezpečiť oddlženie nemocníc, aby pritom nevznikali nové dlhy. Okrem iného konštatoval, že ministerstvo v dokumente nastolí zásadnú požiadavku - a to stanoviť najnižšiu sumu, ktorú poisťovne poskytnú nemocniciam. Bez stanovenia tejto minimálnej sumy sa podľa ministra nemožno zaručiť, že riaditelia nemocníc nebudú zadlžovať zdravotnícke zariadenia. Minimálnu cenu úhrady za zdravotnú starostlivosť nemocnice za mesiac bude obsahovať nový cenový výmer pripravovaný ministerstvom. Škoda, že ekonomicky nám začali zodpovední rozmýšľať až teraz.

Ministerstvo zdravotníctva sa má podľa ministra správať k nemocniciam ako k nákladovým strediskám a bude od nich vyžadovať pravidelné informácie o najdôležitejších ekonomických parametroch, aby mohlo komplexne posúdiť hospodárenie riaditeľov. Zároveň podotkol, že niekde síce počet lôžok klesol, ale tejto úprave sa neprispôsobil počet zdravotníckeho personálu. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje minimálne smerné čísla stanovujúce, koľko je potrebného ošetrujúceho personálu v nemocniciach, aby sa zabezpečil minimálny chod nemocníc. Riaditelia, kde je vyšší počet zamestnancov, sú vystavení riziku, že budú mať nižšie mzdy, konštatoval R. Kováč. Materiál Analýza súčasného stavu zdravotníctva a jeho perspektívy je pripravený na rokovanie vlády SR. Podstatné však je, čo na to zdravotné poisťovne a samotné nemocnice. Situácia je v mnohých z nich alarmujúca - v reči čísel to napríklad znamená, že pod hrozbou exekúcií nám začala pracovať viac ako jedna tretina slovenských nemocníc. Vymáhanie pohľadávok sa objavilo aj napriek tomu, že výška, ktoré evidujú nemocnice a štátne podniky, je rozdielna. Veľké problémy majú na viacerých miestach s dodávateľmi potravín. Minister chce rušiť a redukovať počet nemocníc. V teréne - keďže ani v nemocniciach nemôžu odučiť deti jesť, premýšľajú o tom, kedy nastane situácia, že budú musieť naučiť rodičov, aby začali nosiť deťom do nemocníc jedlo, ak sa situácia nezmení k lepšiemu. V ostatných sférach rezortu sa totiž nezmenila. Minister zdravotníctva nemienil iniciovať zmenu Ústavy SR, podľa ktorej je u nás zdravotníctvo stále bezplatné, preto čo sa deje, je protiprávne. Ale akosi to nikoho zo zodpovedných netrápi. Ani nad pripravovanými šetriacimi zmenami v rezorte jasanie akosi nepočuť. Nie raz sa ukázalo, že nápady na riešenie problémov, ktoré sa zrodili na ministerstve, boli príliš ďaleko od reálneho života, nepomohli alebo narobili viac škody ako osohu.

Terajšia navrhovaná privatizácia zdravotníckych zariadení by mala byť pokračovaním reformy rezortu, kde sa ešte stále miešajú trhové prvky s centrálne riadenými a financovaním podľa bývalého systému. Neraz sa už ozvalo, že nemožno budovať kapitalistické zdravotníctvo na socialistických základoch. A prvky transformácie sú tiež označované za záplaty na neexistujúcich nohaviciach. Obce a mestá, ak majú dostať do svojho majetku a správy zdravotnícke zariadenia, potrebujú aj väčšie právomoci, financie a korektný prístup. Rezort zdravotníctva sa zaobíde bez veľkých vyhlásení, no rozhodne nie bez naliehavého a najmä skutočného riešenia problémov.

Ľudmila Koníková