Vlna sa len ťažko predáva

Hrdosť na tradíciu v tieni obchodnej reality

V minulosti bola ovčia vlna pýchou chovateľov týchto zvierat a prvoradým produktom speňažovania. Dnes sa ťažšie predáva a v niektorých podnikoch ju skladujú aj niekoľko rokov. Náklady na jej získavanie a výrobu sú väčšie, ako je jej súčasná hodnota na trhu. Chovatelia nie sú spokojní s cenou vlny, ale rovnako ani výkupcovia s jej kvalitou , a preto je jej speňažovanie vždy spojené so značnými problémami. V zahraničnom obchode s ovčou vlnou prevláda záporné saldo aj napriek skutočnosti, že sa v roku 2000 vyviezlo 2,2-krát ovčej vlny viac (773 ton) ako v roku 1999 (353 ton). Slovensko v roku 2000 vyviezlo vlnu do Česka (48,5 %), Veľkej Británie (26,6 %), Maďarska (8,3 %), Ukrajiny (7,8 %), Poľska (7,1 %), Moldavska (1,2 %) a Talianska (0,3 %). V minulom roku sme dovážali vlnu z Austrálie (80,4 %), Rumunska (10,9 %), Nového Zélandu (4,5 %), Česka (3,3 %), Talianska (0,4%), Veľkej Británie (0,2%), Nemecka (0,2%), Rakúska (0,1%) a Uruguaja (0,1%). Skutočnosťou je, že s jemnou vlnou, vyprodukovanou v našich podmienkach, nedokážeme v kvalite konkurovať zahraničnej, dovážanej. Vlna polojemná, prípadne polohrubá môže pri dobrých chovateľských podmienkach a starostlivosti konkurovať zahraničnej s rovnakou jemnosťou.

Andrej Pokojný