Druhý dych elektrotechniky

Komentuje Robert Róm

Elektrotechnika po roku 1989 ako prvé odvetvie priemyslu skolabovala. Naše výrobky boli štátom označené ako nekonkurencieschopné, ktorých produkciu bolo potrebné čo najskôr utlmiť. Tento postoj zapríčinil krach mnohých firiem, ktorých životnosť umelo udržiavali finančné injekcie štátu a tlak odborárov. Niektoré podniky sa dokonca štrukturálne rozložili ešte skôr, než došlo k ich skutočnému ekonomickému krachu. Po tomto šoku elektrotechnika začala pomaly ožívať a zaradila sa medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia. O jej znovuzrodenie sa postarali novými technológiami a sofistikovanými výrobkami najmä zahraniční investori. Ukázalo sa totiž, že slovenská ekonomika nie je schopná zabezpečiť obnovu tohto odvetvia a zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť. V súčasnosti sa začínajú rozbiehať výroby s vyššou pridanou hodnotou, ako napríklad výroba polovodičov v Piešťanoch, a tento proces v širšom meradle začal gradovať vďaka vstupu SR do OECD. Už dnes existujú signály, že vstup zahraničných investorov na naše územie bude postupne akcelerovať. Netreba vari zdôrazňovať, že práve ich vplyvom sa stávajú elektrotechnické výrobky konkurencieschopné aj na zahraničných trhoch. Ide najmä o produkciu celosvetových koncernov, ktorých výrobky sa expedujú na všetky medzinárodné trhy. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim riešením zložitej situácie je čo najrazantnejší vstup zahraničného kapitálu, pretože slovenské podniky sú zatiaľ schopné venovať sa len malosériovej výrobe, určenej výlučne na špeciálne použitie, ktorá v podstate využíva len medzery na trhu. Žiadna z firiem bez zahraničného kapitálu nemá masovú produkciu, ktorá by sa mohla presadiť na celosvetových trhoch. V tejto súvislosti je namieste poznamenať, že vo svete najväčší boom zaznamenali telekomunikačné techniky, informačné technológie, ako aj pridávanie inteligenčných prvkov do strojárskych výrobkov. Najväčšou slabinou elektrotechniky je samotná úroveň slovenskej ekonomiky a tiež skutočnosť, že Slovensko stále bojuje o záujem ekonomicky zaujímavých partnerov. Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že disponujeme vysokokvalifikovanou pracovnou silou, ktorej prítomnosť prekvapila aj zahraničných manažérov. Túto kapacitu je potrebné jednoznačne využiť. Na ťahu je však aj slovenská legislatíva, ktorá svojou komplikovanosťou a neprehľadnosťou odrádza zahraničných podnikateľov produkovať a zamestnávať na našom území.