Základom je filozofia myslenia

Špecifikácia konkrétneho majetku, určenie jeho potrebnosti

V súčasnosti sa na železnici zrejme najviac diskutuje o projekte transformácie a reštrukturalizácie. Vrcholia prípravy na zmeny, ktoré prídu do života železničiarov dňom 1. júla. Ponúkame ďalšie dva názory priamych zainteresovaných.

Ing. Ladislav Blaško, riaditeľ Strediska hospodárenia s majetkom, Bratislava.

- Súhrn vnútorných aj vonkajších faktorov v postavení Železníc SR (ŽSR) nasvedčuje, že transformácia je nevyhnutná a potrebná. Dôvody sú všeobecne známe a predpokladám, že na tejto objektívnej skutočnosti sa zhoduje väčšina železničiarov. Osobne predovšetkým očakávam, že sa

prelomí bariéra

zo strany štátu vo financovaní služieb vo verejnom záujme a po druhé, že bude transparentný tok finančných prostriedkov a skutočných nákladov. V ankete zatiaľ odznelo málo informácií o takej dôležitej oblasti, akou je hospodárenie s majetkom ŽSR z hľadiska budúcich ŽSR alebo Železničnej spoločnosti, a. s. Za prínos považujem, že sa špecifikuje konkrétny majetok, ktorý je nevyhnutnou súčasťou dopravnej cesty, a majetok, ktorý z hľadiska prevádzky dopravnej cesty nebude potrebný (prebytočný alebo dlhodobo neopotrebovaný). Musí sa však zmeniť filozofia nakladania s prebytočným a dlhodobo nepotrebným majetkom. Práve naše stredisko hospodárenia s majetkom zohráva v tomto prípade v majetkovej oblasti kľúčovú úlohu. Časový harmonogram príprav plníme. Uskutočnením transformácie a reštrukturalizácie ŽSR bude naše stredisko okrem súčasných úloh zabezpečovať aj spravovanie majetku, ktorý nie je súčasťou, prípadne nesúvisí priamo s prevádzkou dopravnej cesty. Budeme realizovať aj správu odpredaných bytov, pri ktorých na základe zmlúv prebrali správu ŽSR. Aj v nájomných vzťahoch prebytočného a dočasne nepotrebného majetku sa očakáva, že ŽSR sa na trhu dostanú do inej, kvalitatívne vyššej polohy. V najbližších dňoch otvoríme aj problematiku prebytočného a nepotrebného majetku mobilných prostriedkov, ktoré budú pre Železničnú spoločnosť, a. s., nepotrebné. Všetky tieto objemy sa musia spresniť a výkon ich správy zreálniť.

Ing. Juraj Havrilla, riaditeľ Strediska informatiky, Bratislava.

- Prepravné výkony za ostatné roky jednoznačne poukázali na prezamestnanosť Železníc SR. Preto

redukcia stavov

zamestnancov ako jeden z krokov na ceste transformácie a reštrukturalizácie ŽSR je v súčasnosti nevyhnutnosťou. Plne možno súhlasiť aj s ďalším krokom, s oddelením dopravnej cesty od ostatných činností železnice. Je to aj v súlade s hľadaním vyššej efektívnosti a konkurencieschopnosti železníc v iných, hospodársky silnejších krajinách nielen v Európe. Naše stredisko informatiky by malo pôsobiť ako organizačná jednotka poskytujúca služby rovnako pre tú súčasť, v ktorej ostávame, teda pre ŽSR, ako aj pre novú Železničnú spoločnosť, a. s. Filozofia tohto smerovania vychádza zo skutočnosti, že informačné systémy sú vybudované unitárne. Po rozdelení organizácie sa budú dať dosiahnuť lacnejšie,

rýchlejšie a lepšie

výsledky pri zachovaní integrácie. Aj stredisko informatiky musí zmeniť svoje doterajšie prístupy. Musíme byť pružnejší a viac sa orientovať na zákazníka. Môžem konštatovať, že v princípe nevidím systémový ani technický problém vyplývajúci z transformácie ŽSR, na ktorý by sme nevedeli adekvátne reagovať. Chcem poukázať aj na to, že vnútropodnikové výkony sme doteraz mnohokrát podceňovali. Mnohé aktivity sa hradili z centrálnych zdrojov, išli na účet Generálneho riaditeľstva ŽSR a organizačná zložka nemala ani len predstavu o tom, koľko čo stojí (napríklad investície do elektronickej pošty-SAP R/3). Na rok 2001 sme už zabezpečili nápravu a vnútropodnikové výkony sme smerovali na organizačné zložky so snahou v maximálnej miere vylúčiť financovanie cez Generálne riaditeľstvo ŽSR. Ďalšie kroky robíme v spolupráci s Odborom metodiky informačných systémov Generálneho riaditeľstva ŽSR. Ide o účtovné rozdelenie elektroniky. Každý jednotlivý informačný

systém aj program

sa prehodnocoval z hľadiska rozdelenia ŽSR. Nie je to jednoduchý proces a nie vždy máme dostačujúce informácie, na základe ktorých by sme dokázali zaujať optimálne stanovisko. Informačné systémy potrebujú na prispôsobenie viac času, a preto máme obavy, aby sme na závažné informácie a zmeny dokázali včas a vhodne reagovať.