Nitky v rukách štátu

Slavomír Hatina

Chcem sa vyjadriť k aktuálnym a stále diskutovaným problémom nášho legislatívneho procesu, ku kvalite právneho systému a k vymožiteľnosti práva v hospodárskych vzťahoch. Podľa môjho názoru môžeme konštatovať, že aj zásluhou novelizácie Ústavy SR, prijatou vo februári 2001, sa skvalitnili základy našej právnej sústavy. Zároveň však musím konštatovať, že pri výkone a reálnej aplikácii právnej sústavy sa nedostatočne využívajú a uplatňujú platné zákony, čo negatívne ovplyvňuje aj súčasný vývoj hospodárskeho života. Je potrebné, aby predovšetkým štát, celá štátna sféra a súdna moc vytvorili podmienky na zásadné a efektívne využívanie platných zákonov s dôsledným uplatňovaním vymožiteľnosti práva. Je nevyhnutné, aby jednotlivé zákony boli navzájom racionálne previazané tak, aby umožňovali vláde a hospodárskej sfére reálne efektívne riadiť a realizovať hospodársku politiku tak v oblasti národohospodárskej, ako i podnikovej hospodárskej praxe a vytvárali aj v oblasti ekonomiky a legislatívy postupne podmienky pre budúci vstup do EÚ.

Zákony musia mať v prvom rade všeobecný charakter, pretože platia pre každého rovnako. Predstavitelia štátu, ktorí v zastúpení úradníkmi tak

nepružne a bojazlivo

uplatňujú zákony, ožijú a hýria aktivitou, len čo sa reč presunie na prípravu nových predpisov. Odkedy zazneli správy o audite štátnej správy a jeho návrhoch na zníženie počtu pracovníkov na jednotlivých ministerstvách, platí to dvojnásobne. Návrh nového zákona sa často ani riadne nerozanalyzuje v pripomienkovom konaní a na stole je už ďalší nový návrh. Prvoradým zmyslom legislatívneho procesu v oblasti podnikateľského sektora by mala byť stimulácia podnikateľských subjektov a nie vytváranie zbytočných a umelých prekážok, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú úpadok výroby, podnikania a obchodu.

V procese aktualizácie a rekodifikácie predovšetkým jednotlivých právnych noriem, ktoré ovplyvňujú kvalitu podnikateľského prostredia, očakávame od novely Občianskeho súdneho poriadku významné zmeny, ktoré majú zefektívniť súdny proces aj v obchodných veciach. Vytvára vlastne procesné pravidlá pri uplatňovaní hmotného práva. V prvom rade by som tu poukázal na záujmy podnikateľského sektora, kde

súdne spory,

aj vďaka pričineniu štátu napríklad spôsobenej platobnej neschopnosti, vyvolanej nedodržiavaním odvodových a iných povinností, ale aj iných príčin, sú na dennom poriadku. Je predsa nemožné, aby pravidlá súdneho procesu umožňovali niektorým jednotlivcom obštrukciami zablokovať celý súdny proces, čo sa prejavuje najmä pri platobných rozkazoch, kde žalovaný neprevzatím platobného rozkazu do vlastných rúk zablokuje celý súdny proces.

Prieťahy v súdnom konaní sa prejavujú v konečnom dôsledku v minimálnej vymožiteľnosti práva. Pretože, kým dôjde k nadobudnutiu exekučného titulu, veľa ráz z dlžníka ostane iba torzo a pohľadávky veriteľov sa stávajú nedobytnými. Bankroty podnikov neplnia zákonom pôvodne sledovaný zámer zabezpečiť v ekonomike ozdravný proces, ale pôsobia vo väčšine prípadov likvidačne, čo podľa nášho názoru je nežiaduce. Neplnia sa zmluvy, prakticky v nedohľadne sú náhrady škôd a mnohé ďalšie nežiaduce následky postihujú nielen podnikateľov, ale celú makroekonomiku i podnikovú ekonomiku vrátane štátu a obyvateľstva.

Z pohľadu nás podnikateľov za určitý prínos považujeme poslednú novelu zákona o konkurze a vyrovnaní. Čiastočne sa posilnilo postavenie konkurzných veriteľov, ktorí majú širšie právomoci, najmä aktívne ovplyvňovať

priebeh konkurzu

účasťou na schôdzi konkurzných veriteľov a právo navrhnúť ustanovenie nového správcu. Pozitívnou črtou tejto novely je presné definovanie stavu úpadku dlžníka, ktorým sa sleduje zvýšenie platobnej disciplíny a zamedzenie reťazovej platobnej neschopnosti z dôvodu nesplnenia platobných záväzkov. Pre veriteľa to znamená výhodu, pretože môže efektívnejšie postihovať neplatiaceho dlžníka, na druhej strane je však možné očakávať zvýšenie počtu neopodstatnene podaných návrhov na vyhlásenie konkurzu, čo spomalí rozhodovaciu činnosť súdov, a tým sa predĺži už aj tak zdĺhavé riešenie úpadku dlžníkov. Zhodnotiť a okamžite reagovať v tomto smere treba najmä na ustanovenie tridsaťdňovej neschopnosti splácať svoje záväzky po splatnosti (dôvod konkurzu), čo v našich podmienkach nemusí byť odrazom skutočne zlej situácie v podniku.

Na druhej strane však aplikácia novely zákona o konkurze a vyrovnaní nepriniesla dôsledné naplnenie základného cieľa konkurzu - zabezpečiť podľa možnosti nie likvidačný, ale ozdravný proces v podniku. Poukazujem hlavne na nejasnú aplikáciu práva zo strany niektorých súdov či správcov konkurzných podstát, ktorí bezdôvodne a účelovo popierajú riadne a včas prihlásené a oprávnené pohľadávky konkurzných veriteľov. Ako príklad

uvediem kauzu

Fondu ochrany vkladov a popretie jeho pohľadávky s cieľom vylúčiť jeho účasť na konkurze.

Máme vážne obavy, že aktualizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní neprinesie tie výsledky, ktoré jej tvorcovia i podnikateľská sféra od tohto zákona očakávali. Daňové zákony a dane sú dôležitou súčasťou ekonomiky štátu a podnikateľského prostredia. Túto problematiku treba najskôr veľmi podrobne analyzovať, a až potom postupne prijímať súbor daňových zákonov, ktoré budú tvoriť ucelenú daňovú sústavu vrátane daňovej správy, ktorá bude pozitívne vplývať na kvalitu a stabilitu podnikateľského prostredia. Je neprípustné, aby sa stávali nástrojom skupinových parciálnych záujmov jednotlivých politikov a politických zoskupení na škodu celej národohospodárskej sféry vrátane obyvateľstva.

Slavomír Hatina

viceprezident ZPZ SR

predseda Hospodárskeho klubu (NEF)

(19. apríla na MH SR v Bratislave)