Európa nás bude rešpektovať, alebo zhltne?

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky - téma na dlhé večery

Všetky analýzy nepriaznivého vývoja o konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky sa odvíjajú od stupňa produktivity práce. Súhrnná produktivita práce v SR v medzinárodnom porovnaní zaostáva viac ako celková ekonomická úroveň. HDP na pracovníka v pomere k EÚ dosahuje necelých 45 percent. V tejto súvislosti sa za jeden z najväčších problémov slovenskej ekonomiky považuje rýchlejší rast miezd ako produktivity práce. Priemerná mzda v pomere k EÚ predstavovala v roku 1999 pri prepočte výmenným kurzom 15,6 % a vlani okolo 17 %. Celkové náhrady zamestnancom v prepočte na pracovníka sa v rovnakom období zvýšili z 16,5 % na takmer 18 %. Jednotkové pracovné náklady dosiahli v roku 1999 približne 24 %. Pri prepočte miezd a produktivity práce paritou kúpnej sily koruny oba údaje predstavovali necelých 40 % úrovne EÚ. Tempá rastu produktivity práce v ekonomike ako celku ešte stále výrazne zaostávajú za vývojom miezd. Analytici však zdôrazňujú, že podstata problému sa nachádza v necenových faktoroch konkurenčnej schopnosti. Dôraz na spomalenie rastu miezd, presadzovanie rôznych opatrení smeruje predovšetkým k rýchlemu spomaleniu rastu domáceho dopytu, ale z hľadiska nákladov práce má menší význam. Napriek niekdajšiemu pomerne rýchlemu rastu miezd v minulých rokoch zostávajú slovenské mzdy v kurzovom prepočte iba malým zlomkom priemerných miezd vo vyspelých trhových ekonomikách. V pomere k priemeru EÚ nedosahujú ani pätinu, reálna produktivita práce sa postupne približuje k polovici (v porovnaní s najvyspelejšími krajinami predstavuje približne desatinu).

Nízke mzdové náklady v Slovenskej republike s jej kvalifikačnou úrovňou obyvateľstva v dlhodobom horizonte nestačia. Pokiaľ zahraniční podnikatelia hľadajú nízke mzdy, môžu aj v blízkej Európe nájsť krajiny ešte lacnejšie - Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko. Medzinárodné súťaženie pomocou nízkych miezd rozhodne nepredstavuje optimálnu stratégiu, ak slovenské mzdy v dolárovom či markovom vyjadrení sú najnižšie z krajín CEFTA. Cesta k zvýšeniu konkurenčnej schopnosti vedie cez získanie nových výrobných technológií a zvyšovanie objemu výroby na pracovníka. Rovnakú pozornosť je nevyhnutné venovať rozvoju výskumu a vývoja spolu s podporou vzdelanosti a rekvalifikácie pracovníkov. Charakteristickou črtou slovenskej ekonomiky je vysoká miera fixných investícií, viac ako o polovicu prevyšujúca rovnakú veličinu v Poľsku či Maďarsku. Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP v roku 1999 predstavoval 36,6 % a podľa predbežných prepočtov je dnes ešte vyšší.

Do EÚ môžu vstúpiť iba pripravení a konkurencieschopní. Aj preto je obnovenie vnútornej a vonkajšej rovnováhy rozhodujúcou úlohou súčasnosti. Aj keď analytici upozorňujú, že táto úloha by rozhodne nemala potlačiť perspektívne ciele. Dôrazné snahy obmedziť mzdový rast, sú v krátkodobej perspektíve oprávnené, pretože inak by predbiehajúce mzdy zdvíhali domáci dopyt príliš vysoko nad úroveň domácej ponuky a znižovali by existujúcu konkurenčnú schopnosť. V strednodobom a dlhodobom časovom horizonte je však poradie priorít iné. Pozornosť musíme zamerať predovšetkým na ponukovú stránku ekonomiky, teda na rýchlejší rast produktivity práce a lepšie presadzovanie tovaru a služieb na zahraničných trhoch. Tento postup by umožnil rýchlejšie mzdové vyrovnanie s krajinami EÚ tak, aby Slovenská republika v reálnych mzdách nezaostávala viac ako iné tranzitívne krajiny, ako sú napríklad Slovinsko či Maďarsko. Podobne by mali byť udržiavané podmienky na relatívne rýchle reálne zhodnocovanie koruny, založené na približovaní produktivity práce vyspelým krajinám, aby bolo možné viac priblížiť cenovú hladinu i cenové relácie k EÚ. V súčasnosti patrí cenová hladina v SR - spolu s ČR - k najnižším v rámci krajín CEFTA. Podobne ako jednotkové pracovné náklady sa pohybuje okolo 40 % priemernej cenovej úrovne EÚ. Ak sa budú základné makroekonomické ukazovatele v slovenskej ekonomike dostatočne rýchlo približovať k EÚ, zmierni sa riziko šoku po pripojení.

Eleonóra Bujačková