Chyby v ročnom zúčtovaní sme povinní odstrániť

Oprava platí pre daňovníka i zamestnávateľa

Zamestnávatelia už v tomto čase majú vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov za rok 2000 (ďalej už „ročné zúčtovanie“). Každoročne sa stáva, že dodatočne zistia nejakú chybu. Akým spôsobom ju napraviť? Vychádzať treba z ustanovenia § 46 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Zamestnávateľ musí v prvom rade rozlíšiť, či chybu spôsobil v prospech alebo v neprospech zamestnanca.

Ak sa stalo, že zamestnávateľ vypočítal a zrazil zamestnancovi z príjmu vyššiu daň, musí mu preplatok vrátiť do troch rokov (od konca roka, v ktorom preplatok vznikol). Ak sa tak stalo tento rok (za ročné zúčtovanie za rok 2000), tak lehota na vrátenie dane platí do konca roku 2004. O vrátený preplatok zníži zamestnávateľ najbližší odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti svojmu správcovi dane.

Ak zamestnávateľ naopak vypočítal a zrazil zamestnancovi nižšiu daň ako mal, dôležité je, kto túto situáciu zavinil. Ak chybu zavinil zamestnávateľ, môže daň zamestnancovi zraziť z jeho príjmu v kratšej, tzv. 12-mesačnej lehote (len ak od obdobia, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov). Napríklad, ak zamestnávateľ zamestnancovi z jeho príjmu zrazil za rok 2000 daň nižšiu dňa 20. júna 2001, môže vzniknutý nedoplatok zamestnancovi dodatočne zraziť z jeho príjmu najneskôr do 19. júna 2002.

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi z jeho príjmu nižšiu daň ako mal, a bolo to z viny zamestnanca, môže mu ju zraziť z príjmu vrátane penále v trojročnej lehote. Táto lehota sa počíta od konca roka, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo ak daň nebola zrazená vôbec. Napríklad, ak zamestnávateľ z viny zamestnanca zrazil z jeho príjmu nižšiu daň, vyplývajúcu z ročného zúčtovania za rok 2000, dňa 20. júna 2001, môže mu ju dodatočne zraziť z príjmu do konca roku 2004. Uvedené lehoty platia aj v prípade nesprávne vykonanej zrážky dane (osobitnou sadzbou).

Ak zamestnávateľ nemôže nedoplatok na dani zraziť zo mzdy zamestnanca z dôvodu, že mu už nevypláca príjmy, alebo preto, že nemožno podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, potom je povinný zaslať správcovi dane (podľa bydliska zamestnanca) do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju zistil, príslušné doklady. Nedoplatok na dani v takomto prípade vyberie od zamestnanca správca dane (ak presiahne 100 Sk). Uvedené postupy sa uplatnia i v prípadoch, ak zamestnávateľ zamestnancovi nezrazil preddavok na daň v správnej výške alebo ak nebol zrazený vôbec, ak sa zamestnancovi, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie, nevykonalo ročné zúčtovanie (nepožiadal o jeho vykonanie).

Dagmar Piršelová