Slimačie tempo súdov

Komentuje Zdena Rabayová

Hoci na problém nízkej vymožiteľnosti práva na Slovensku poukazujú zástupcovia podnikateľskej sféry už niekoľko rokov, jeho riešenie postupuje len slimačím tempom. Vyplynulo to aj zo seminára, ktorý iniciovalo Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR. Novela Ústavy SR podľa predstaviteľov ZPZ síce skvalitnila základy právnej sústavy, ale predsa len sa v praxi nedostatočne aplikujú právne normy. To, aj podľa záverečného komuniké zo seminára, negatívne ovplyvňuje vývoj hospodárstva (vstup zahraničných investorov). Obmedzuje totiž podnikateľský priestor, spôsobuje komplikácie pri tvorbe nových pracovných miest a podobne. Okrem pripomienok k dôsledkom častých novelizácií mnohých legislatívnych noriem, k slabej koordinácii štátnych orgánov pri tvorbe nových zákonov, výhrady zazneli aj k správnemu konaniu. Koreňom je zastaranosť niektorých predpisov, ako aj nejednotný výklad napríklad v prípade stavebného zákona či zákona o priestupkoch. Hoci existuje šanca preskúmať rozhodnutia úradov súdom, ide o veľmi zdĺhavý proces. A práve na adresu súdnictva sa na seminári zosypala vari najväčšia kritika. Či už ide o pravidlá súdneho procesu, proklamovanú nezávislosť sudcov atď. Napríklad v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá síce konečne posilňuje práva veriteľa, predstavitelia ZPZ poukázali, že zatiaľ nepriniesla očakávaný cieľ. Tým nie je likvidácia, ale ozdravný proces podniku. Jednou z hlavných príčin uvedenej situácie je stále nedostatočná kapacita konkurzných súdov. Čísla štatistík hovoria, že tie evidovali koncom minulého roka nevybavených vecí čiže až 6358 návrhov na vyhlásenie nových konkurzov. Na troch konkurzných súdoch však dosiaľ pôsobí len 24 sudcov!!! Stačí teda jednoduchá matematika, aby sa dalo zrátať, že zavŕšenie konkurzov môže trvať desiatky rokov. Podľa ministra spravodlivosti J. Čarnogurského zmeniť stav nie je jednoduché. Rezort nemá peniaze, súdy nie sú dostatočne materiálne vybavené, ale rezervy sú aj vo výkonnosti niektorých sudcov. Na druhej strane však dodal, že pri súčasnom stave platobnej neschopnosti, ktorá sa odhaduje na vyše 400 mld. Sk, sa dá predovšetkým súdnou cestou vymôcť aspoň časť pohľadávok. Na posilnenie a skvalitnenie práce súdov by však rezort spravodlivosti potreboval okolo 200 mil. Sk. No je to len zlomok toho, čo by sa získalo na oživení podnikov, znížení nezamestnanosti, ale aj zastavení chátrania a rozkrádania podnikov v konkurze. A tak je namieste otázka, prečo sa kompetentní dosiaľ tomuto logickému postupu bránili a bránia?