Hospodársky denník
USD48,189 Sk
EUR43,409 Sk
CHF28,341 Sk
CZK1,257 Sk
  Pondelok  23.Apríla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nové extrasolárne planéty

Astronómovia objavili ďalších jedenásť extrasolárnych planét podobných Zemi. Počet známych planét za hranicami nášho slnečného systému sa tak zvýšil na viac ako 63. Objavy nových extrasolárnych planét hlásili vedci zo všetkých koncov sveta: zo ženevského observatória, z čílskeho observatória La Silla, z francúzskeho observatória Haute-Provence a havajského Keckovho observatória na sopke Mauna Kea.

Extrasolárne planéty sa doteraz nikdy nepodarilo pozorovať priamo, preto astronómovia využívajú meranie chvenia hviezdy. Dochádza k nemu vtedy, keď planéta obiehajúca okolo svojej hviezdy na ňu pôsobí svojou slabou gravitáciou, ktorá je však dostatočne silná na to, aby hviezdou „zatriasla“. Takéto chvenie hviezdy zvyčajne svedčí o tom, že okolo nej obieha planéta.

Z novo objavených extrasolárnych planét zaujala vedcov najviac tá, ktorá obieha okolo hviezdy HD 28185. Dvoma charakteristikami sa podobá Zemi - dobou obehu okolo svojej hviezdy (385 dní) a vzdialenosťou od nej (150 miliónov kilometrov). Približne taká je aj stredná vzdialenosť Zeme od Slnka. Znamená to, že táto planéta sa nachádza v „zóne života“ - ekosfére. Len v tejto oblasti môžu byť na jej povrchu teploty ako na Zemi, čo je aj predpoklad pre prítomnosť vody. Ak je planéta priveľmi blízko k svojej hviezde, je na nej veľmi teplo, takže voda sa vyparí; ak je od nej priveľmi ďaleko, stane sa z nej nehostinná ľadová guľa.

Vedci si však nerobia ilúzie, že by na spomínanej planéte mohol existovať život. Tak ako iné extrasolárne planéty je totiž veľmi veľká - má približne 5,6-násobok hmotnosti Jupitera (1800-násobok hmotnosti Zeme), najväčšej planéty našej slnečnej sústavy. Možno okolo nej krúži jeden alebo viac malých mesiacov, kde by mohli byť lepšie podmienky pre vznik života.

Ďalší zaujímavý objav sa týka hviezdy HD 82943, okolo ktorej obieha nie jedna, ale dve planéty. Orbitálna perióda obidvoch planét je presne 1:2. Takáto orbitálna rezonancia je známa aj z nášho slnečného systému.

Iná dvojica planét obieha okolo hviezdy HD 74156. Jedna, bližšia sa podobá Jupiteru, vonkajšia je oveľa hmotnejšia.

Súputnikom hviezdy HD 80606 je planéta s hmotnosťou 3,4-krát väčšou než má Jupiter, ktorej obežná dráha je extrémne pretiahnutá. Na jej najbližšom bode je planéta od svojej hviezdy vzdialená doslova čoby kameňom dohodil - len päť miliónov kilometrov. V najvzdialenejšom bode je od hviezdy 127 miliónov kilometrov ďaleko. Pre porovnanie: Merkúr, Slnku najbližšia planéta nášho systému, sa k centrálnej hviezde priblíži najviac na 46 miliónov kilometrov.

(tasr)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.