Z jasného prípadu klbko uzlov

Elektronický podpis si vyžiada nový úrad

Môže sa zdať, že peripetie sprevádzajúce kryštalizáciu zákona o elektronickom podpise nesvedčia o úsilí dostať ho čo najskôr do praxe. Pôvodne, ešte v máji 1999, vláda SR uložila ministerstvu hospodárstva v spolupráci s ďalšími odbornými garantmi spracovať návrh zákona o elektronickom obchode do 30. júna 2000. Pracovná skupina, ktorá sa na to podujala, čoskoro zistila, že ak má pripraviť kvalitné legislatívne prostredie, potrebuje analyzovať široké spektrum súvisiacich oblastí: otázku daní a ciel, ochranu duševného vlastníctva, princípy hospodárskej súťaže a zmluvných vzťahov, ochranu spotrebiteľa, účtovníctvo, štatistiku i ochranu súkromia. K tomu sa, pochopiteľne, pridružujú otázky bezpečnosti, ktoré je nevyhnutné vyriešiť aj z technickej stránky. Preto úlohu rozdelili a najprv pripravili návrh zákona o elektronickom podpise. Jeho prvá verzia bola vystavená na internetovej stránke ministerstva už začiatkom júna 2000. V októbri to vyzeralo tak, že pripomienkové konanie úspešne finišuje a optimisti verili, že nič nestojí v ceste tomu, aby sme od prvých chvíľ nového tisícročia mohli zrovnoprávniť elektronické dokumenty s písomnými. Potom sa to začalo zamotávať. Po prvý raz 14. novembra 2000 legislatívna rada neprerokovala návrh zákona o elektronickom podpise a dožadovala sa pôvodného zákona o elektronickom obchodovaní. Po vysvetlení, že ten sa bude pripravovať následne (do legislatívnej rady by sa mal dostať pravdepodobne v novembri t. r.), pretože elektronický podpis je pre elektronické obchodovanie kľúčový, bol návrh o týždeň nato opäť zaradený na program rokovania legislatívcov. V tom čase sa chopila iniciatívy skupina poslancov okolo F. Šebeja a s predpokladom, že poslanecký návrh dokáže prejsť legislatívnym procesom rýchlejšie ako vládny, predložili svoju verziu, ktorá sa nápadne podobala na tú z dielne ministerstva hospodárstva. Týždeň na to, čo legislatívna rada rokovala o oboch návrhoch, avšak rokovanie o nich prerušila, poslanci svoj návrh stiahli.

Medzitým sa tu i tam objavovali štipľavé poznámky o tom, že v susednej ČR prijali zákon už vlani v máji a od 1. júla je účinný. Ukazuje sa však, že prijať zákon nestačí. Nefungujú totiž certifikačné úrady. Tamojší Úrad na ochranu osobných údajov má vydať vyhlášku o elektronickom podpise, ktorou zavedie spôsoby hodnotenia bezpečnosti informačných systémov na vydávanie certifikátov. Môže tak však urobiť až po schválení novely zákona o ochrane osobných údajov, ktorou Úrad získa príslušné kompetencie. Tá dosiaľ prešla len Poslaneckou snemovňou českého parlamentu. Problémy, ktoré v ČR riešia po prijatí zákona, sa naši predkladatelia usilovali vyriešiť ako celok, komplexne. Vyjasnenie otázky, kam bude patriť nový orgán štátnej správy, ktorý bude dávať oprávnenie certifikačným autoritám overujúcim vzťah medzi elektronickým podpisom a podpísaným, a čo to bude stáť, trvalo niekoľko mesiacov. Zrejme definitívnym riešením sa má stať Národný certifikačný úrad ako súčasť vznikajúceho Národného bezpečnostného úradu. Jeho úlohou bude dozerať predovšetkým na bezpečnosť poskytovaných certifikačných služieb z hľadiska bezpečnej identifikácie osôb, ktoré využívajú elektronický podpis pri právnych úkonoch. Náklady na materiálové vybavenie certifikačného úradu si vyžiadajú 34 mil. Sk zo štátnej pokladnice a ročné náklady na prevádzku majú byť asi 25 mil. Sk. Posledná verzia návrhu zákona bola na programe Legislatívnej rady vlády SR minulý týždeň, no doručená bola až v deň zasadnutia, neskoro na to, aby o nej mohli jej členovia rokovať.

Napriek doterajšiemu priebehu sa zdá, že v tejto chvíli už nič nestojí v ceste tomu, aby zákon plynulo postupoval riadnym legislatívnym procesom a aby nadobudol skutočne funkčnú účinnosť tak, ako sa to v návrhu predpokladá - 1. januára 2002. Ak nebude po pár mesiacoch vyžadovať novelizáciu ako mnoho novoprijatých zákonov i noviel, bude možné považovať zdržanie, vyjasňovanie, prerábanie a zhotovovanie tých 10 či 11 nových a novších verzií za oprávnené. Možno predpokladať, že aj využívanie internetu na Slovensku v obchodnom a úradnom styku sa zrovnoprávnením elektronických a písomných dokumentov zvýši.

Zuzana Krútka