Dohoda z Kjóta má šancu

USA prehodnotia svoj odmietavý postoj

New York (TASR) - USA sa aj napriek svojmu odmietavému postoju proti Kjótskemu protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov zúčastnia na summite o ochrane životného prostredia, ktorý sa uskutoční v júli v Bonne. Informoval o tom v sobotu v New Yorku holandský minister životného prostredia Jan Pronk s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničných vecí. Podľa Pronka, ktorý predsedá v týchto dňoch prebiehajúcej neformálnej schôdzke v New Yorku, na ktorej predstavitelia 40 krajín rokujú o budúcnosti medzinárodnej dohody o znižovaní emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, USA zároveň do júlového summitu prehodnotia svoj postoj proti tejto dohode. Účasť USA podľa neho ukazuje, že Kjótsky protokol má ešte šancu.

Len pred mesiacom rozhodol americký prezident George W. Bush o vypovedaní dohody z Kjóta s odôvodnením, že je proti ekonomickým záujmom Spojených štátov.

Nemecký minister životného prostredia Jürgen Trittin, ktorý sa v pondelok a utorok stretne so zástupcom amerického ministra životného prostredia Richardom Armitagom a šéfkou amerického Úradu na ochranu životného prostredia (EPA) Christine Todd Whitmmanovou, vyhlásil, že odmietavý postoj washingtonského vládneho kabinetu ku Kjótskemu protokolu je pre ostatné krajiny vážnou záležitosťou. Podľa Trittina však neúčasť USA na tejto medzinárodnej dohode nebude prekážať tomu, aby Európa spolu s Ruskom a Japonskom presadili ciele Kjótskeho protokolu aj bez USA.

Kjótsky protokol prijalo v roku 1997 pod záštitou OSN 159 krajín, ktoré sa do roku 2012 zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého o päť percent. Ten je podľa všeobecného presvedčenia zodpovedný za tzv. skleníkový efekt spôsobujúci ustavičné otepľovanie atmosféry. Len USA samotné produkujú takmer štvrtinu celosvetového podielu pohonných plynov.

Na platnosť Kjótskeho protokolu je potrebná ratifikácia minimálne 55 percent zo zúčastnených krajín. Dosiahnuť tento počet bude síce ťažké, ale podľa EÚ možné.