Čas recesie vo výrobe obilnín

Dosiahli sme nižšiu produkciu ako koncom minulého storočia

Priznanie a poskytovanie priamych platieb na pšenicu, jačmeň, raž, ovos, kukuricu na zrno a ostatné obilniny pestované spolu na výmere 800-tisíc hektárov, budeme žiadať od EÚ počas predvstupových negociácií, ktoré by sa mali začať ešte v tomto polroku. Slovensko rovnako tak bude chcieť priame platby na olejniny - repku, slnečnicu a sóju, pestované na výmere 150-tisíc hektárov. Vzdať sa nemienime ani bielkovinových plodín – hrachu a kŕmnych strukovín, a tie chceme pri priamych platbách pestovať na ploche 42-tisíc ha. Priznanie priamych platieb chceme jednoznačne preto, aby nedošlo k znevýhodneniu slovenských producentov v porovnaní s výrobcami v ostatných členských štátoch EÚ. Je však otázne, či únia bude súhlasiť. Obilniny sú najdôležitejšou skupinou trhových plodín v slovenskom poľnohospodárstve. Pre hospodáriace subjekty predstavujú hlavný zdroj príjmov na krytie prevádzkových potrieb a investícií. V posledných rokoch býva nimi obsiatych od 730- do 860-tisíc ha, čo každoročne predstavuje vyše 55 % celkovej výmery ornej pôdy. Najviac je zastúpená pšenica, a to okolo 400-tisíc ha a pri jačmeni to predstavuje približne okolo 230-tisíc ha. Po nich nasleduje kukurica na zrno, raž, ovos a ostatné obilniny. V závislosti od klimatického roka domáca produkcia obilnín všeobecne vykrýva domácu spotrebu, tvorbu zásob a umožňuje aj čiastočný vývoz. Naša celková produkcia sa pohybuje od 2,8 do 3,7 mil. ton, pričom spotreba je v rozpätí 2,8 až 3,2 mil. ton. Z toho približne tretina pripadá na potravinársku spracovanie a dve tretiny na kŕmne účely. Hektárová úroda v posledných rokoch, napriek vlaňajšiemu prepadu, predstavuje v priemere 4,2 tony na hektár. Toto číslo, ktoré je výsledkom poľnohospodárstva v nových spoločensko-politických podmienkach, však znamená zníženie úrody v porovnaní s obdobím druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia v priemere asi o 0,8 tony na hektár. V rámci kapitoly o poľnohospodárstve má SR 43 negociačných požiadaviek a o prechodné obdobie žiada v v šiestich prípadoch. V ďalších šiestich sa budeme snažiť aj o osobitné úpravy v legislatíve. Niektoré asociované štáty chcú znížiť pôvodne predpokladaný a požadovaný počet prechodných období, aby tak zjednodušili a urýchlili svoju integráciu. Ako na túto dynamiku zareaguje náš agrosektor a slovenskí vyjednávači?

Vladimír Turanský