Pokus o nemožné

Peter Kasalovský

Vo štvrtok sa čakalo na mimoriadne dôležité vyhlásenie predsedu vlády SR M. Dzurindu. Popoludní naozaj vyrobil takú správu, ktorá mala svoju vážnosť. O tom, že vicepremiér I. Mikloš podpísal prihlášku do SDKÚ. Premiér ani jeho „ekonomická jednotka“ sa však nepohli z vládneho paláca do straníckeho centra. V niečom to pripomenulo minulosť. Akoby opäť raz potvrdili, že aj im sa veľmi pozdáva niekdajšie spájanie štátnych funkcií so straníckymi.

Nie premiér, ale M. Dzurinda ako líder SDKÚ sa mal radovať z prestupu bezprizorného I. Mikloša. Po jeho rozhodnom odchode z DS bolo zrejmé, že sa môže politicky oživiť, a teda nájsť len po boku M. Dzurindu či skôr byť s ním takmer v partnerskom vzťahu. Dal si však načas, ale bol to jediný spôsob, ako sa postarať o politickú budúcnosť. Je zrejmé, že to bude práve SDKÚ, ktorá vyjde z ďalších volieb spomedzi koaličných strán aspoň tak ako SMK, čiže na špici.

Radosť premiérovi musel pokaziť predseda SDĽ J. Migaš. V sobotu pripomenul svoj názor, že vicepremiér I. Mikloš je zodpovedný za nepripravenosť reformy verejnej správy. Opäť ho len označil, ale nateraz nežiadal vyvodenie dôsledkov. Azda aj preto, že I. Mikloš napriek svojmu výlučnému postaveniu, pre mnohých nepochopiteľnému, je relatívne vysoko cenený v zahraničí, osobitne v USA, a tiež v takej polovici domácich podnikateľských skupín.

V ankete Hd Múdry politik je cenený ako šestnásty, avšak z SDKÚ je hneď za deviatym E. Kukanom a pätnástym M. Dzurindom, a spomedzi všetkých koaličných politikov je deviaty. Takéto vysoké hodnotenie našich čitateľov, ktorými je topmanažment hospodársky a štátny, ako aj vysokoškoláci, má svoj rub a líc. Napriek tomu, že je presvedčený o správnosti nášho hospodárskeho vývoja, ak nebude vnímaný pozitívne väčšinou občanov, tak môže byť mínusom.

Dnes už aj stranícky oficiálny tandem prvého muža politiky a prvého v ekonomike potrebuje výsledky. V prvom rade udržať si vládne pozície v súčasnej koalícii nemenej ako rok a nakloniť si verejnú mienku. V tomto období sa to však javí ako nereálne, ba priam nemožné, najmä pre rozbitosť koalície a jej neschopnosť spoločne rozhodným spôsobom riešiť akútne problémy. Také, ktoré stláčajú na kolená, ale napokon knokautujú hocijakú vládu vo svete.

Jedinou šancou tohto tandemu, aby bol vskutku najsilnejším v tom našom vesmíre, je naučiť sa už aj umeniu „spájania sa“, kompromisu v záujme najvyššieho cieľa. V praktickej politike by sa mali pokúšať od zajtra o spájanie strán a ich osobností, predovšetkým z hospodárskej sféry. Najširšie vrstvy by mali oslovovať rozumom - konkrétnymi riešeniami. Je však fakt, že od nástupu do funkcií sa im v tomto pramálo darilo a takmer stratili šance na volebný úspech.

Od štvrtka má tento celebritný tandem príležitosť pokúšať sa priam o nemožné, teda zmeniť volebné preferencie v prospech SDKÚ, ktorá ako jediný "nástupnícky" subjekt zo SDK má viac-menej isté miesto v budúcom parlamente. Otázkou je, aké bude...