Za ten hazard budeme platiť

Komentuje Ladislav Kulik

Nechcenému sobášu, ktorý zosnovali rodičia ženícha a nevesty, pričom sa mu mladí bránia, sa dá prirovnať pripravovaný osud Výskumného ústavu veterinárnej medicíny (VÚVM) v Košiciach, ktorý v tomto roku oslávil tridsať rokov existencie. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré ho riadi, ho chce delimitovať do štruktúry košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva (UVL), s čím v takej podobe nesúhlasí ani škola, ani ústav. Univerzita sa obáva, že sa napríklad bude musieť podeliť o (už i tak biedny) rozpočet, samotný ústav má obavy okrem iného zo straty svojej právnej subjektivity a ďalšieho nedostatku už aj tak nízkych financií. Preto na ústave v minulých mesiacoch vypracovali projekt jeho transformácie aj integrácie do štruktúry UVL, ktorý pred komisiou zloženou z významných zástupcov vedy, politiky, školstva a zdravotníctva jeho tvorcovia koncom minulého týždňa obhájili. Jeho realizáciou má vzniknúť na UVL Centrum pre spoluprácu vied, v ktorom budú vytvorené podmienky na rozvoj širokej medzinárodnej a interdisciplinárnej spolupráce. Má zmeniť súčasný stav (aj) v tomto segmente slovenskej vedy, ktorá je už roky finančne poddimenzovaná a odsúvaná na vedľajšiu koľaj, čo vyvoláva atomizáciu vedeckého potenciálu s problematickým využívaním príležitostí, ktoré sa ponúkajú v oblasti riešenia veľkých projektov zameraných na jej prioritné problémy. Preto sústredenie síl a napojenie sa na svetový vedecký priestor sa ukazujú v tomto období pre Slovensko veľmi dôležité. V opačnom prípade môže dôjsť k tomu, že sa premešká bod zvratu a nadobro stratíme všetky pozície, ktoré sme vo svete veterinárskej vedy kedysi obsadzovali. V tejto súvislosti si mnohí kladú otázku, či nie je v tomto období veda vrátane veterinárnej pre Slovensko luxusom. Odpoveďou je uvedomenie si faktu, že napríklad špičkoví lekári a učitelia rastú na experimentoch a bez nich postupom času dochádza vo vede k retardácii. Ak zainteresovaní z ministerstiev pôdohospodárstva a školstva nechcú pripustiť negatívny trend, mali by sa čoskoro stretnúť s predstaviteľmi ústavu i univerzity a napokon rozhodnúť, či VÚVL ostane samostatným právnym subjektom, rozpočtovou zložkou univerzity alebo príspevkovou organizáciou s nulovým štátnym príspevkom. V každom prípade by však mali rozvoju veterinárskej vedy pomôcť.