Úplná spokojnosť nikdy nebude

Prechodné obdobie sa spomína v dĺžke pätnásť rokov

V druhý marcový deň uplynul termín, v rámci ktorého prijímalo ministerstvo pôdohospodárstva návrhy na vznik obecných vodárenských spoločností, odlišných od vládneho návrhu schváleného v počte 14, a to uznesením vlády č. 35 zo 17. januára t. r. Ministerstvo predložené návrhy posúdi z hľadiska technického, prevádzkového, ekonomického a z hľadiska dosahov na životné náklady obyvateľstva. Správu na rokovanie vlády SR má podľa schváleného harmonogramu predložiť do troch mesiacov od schválenia koncepcie transformácie vládou SR. Mestá a obce neboli povinné adresovať svoje alternatívne návrhy ZMOS; podľa dostupných informácií ich nebolo tak veľa, aby ich posudzovanie mohlo byť dôvodom na pomalšie tempo. S navrhnutým počtom 14 obecných vodárenských spoločností sa mestá a obce väčšinou stotožňujú. Istú pozornosť vzbudil návrh zo Žitného ostrova, jeho pravdepodobný osud je však dosť

presne vymedzený

tým, že návrh nedodržiava jeden z podstatných limitov, ktorým je vodárenská ucelenosť (od zdroja po konečného používateľa). Jedno z regionálnych združení ZMOS žiada dôsledne zachovať súčasné územie jedného z piatich vodárenských podnikov a návrh na vytvorenie novej spoločnosti sa zrodil aj na východe Slovenska. Transformácia majetku takéhoto rozsahu vylučuje úplnú spokojnosť všetkých zainteresovaných a bezproblémovosť postupu, je však dôležité, aby navrhované riešenie podporoval čo najväčší okruh zainteresovaných, teda obcí a miest. Dnes sa vraciame k schválenej koncepcii transformácie podnikov vodární a kanalizácií a vyberáme ďalšie údaje, ktoré sú východiskom budúcich postupov vodárenských spoločností.

Rozvoj verejných vodovodov na Slovensku zaostáva za vyspelými európskymi krajinami. Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov k 31. decembru 1999 dosiahol takmer 4,5 milióna obyvateľov. Z celkového počtu 2883 obcí na Slovensku malo v roku 1999 vybudovaný verejný vodovod 1955 obcí, čo predstavuje 67,8 %. Rozvoj verejných vodovodov je regionálne značne nerovnomerný. Z ôsmich krajov SR je

najvyšší podiel

zásobovaných obyvateľov v Bratislavskom kraji (95,95 %), najnižší v Prešovskom kraji (74,29 %). V SR je teda asi dve tretiny obcí, v ktorých je vybudovaný verejný vodovod, v čom sa nachádzajú všetky obce vo veľkostnej kategórii nad 5000 obyvateľov (výnimku tvoria okrajové časti týchto sídel). Bez verejného vodovodu je asi 928 obcí. Z nich až 58 % tvoria obce vo veľkostnej kategórii do 500 obyvateľov a 85 % tvoria obce vo veľkostnej kategórii do 1000 obyvateľov.

Vo veľkostnej kategórii obcí nad 2000 obyvateľov verejný vodovod nie je vybudovaný v 22 obciach.

Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva nielen za vyspelými európskymi krajinami, ale aj za rozvojom verejných vodovodov. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch s verejnou kanalizáciou v roku 1999 dosiahol 54,31 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Verejnú kanalizáciu má vybudovanú 461 obcí. Stále existujú obce aj nad desaťtisíc obyvateľov, ktoré majú vybudovanú

len čiastočnú

kanalizáciu alebo kanalizáciu bez čistiarne odpadových vôd. Počet obcí s verejnou kanalizáciou napojenou na čistiareň odpadových vôd je 347. Kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele vypúšťaných odpadových vôd z čistiarne odpadových vôd sú určené rozhodnutiami o povolení vypúšťania odpadových vôd. Z analýzy dosahovanej účinnosti čistiarní a z porovnania s povolenými limitmi vyplynulo, že zo 194 posudzovaných čistiarní odpadových vôd v roku 1999 nespĺňa v súčasnosti platné povolené limity alebo je sezónne preťažovaných 42 čistiarní odpadových vôd.

K súčasným problémom uvedených oblastí patrí veľká rozostavanosť v oblasti investičnej výstavby zdravotno-vodohospodárskych stavieb pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov,

cenová politika,

v dôsledku ktorej ceny za pitnú a odkanalizovanú vodu nepokrývajú ani úplné vlastné náklady na výrobu a rozvod vody a na odvedenie a čistenie odpadových vôd. Súčasné obdobie možno charakterizovať i ako obdobie zabezpečovania úloh predvstupovej stratégie SR v danej oblasti. Ciele vychádzajúce zo súčasného stavu v zásobovanosti obyvateľstva z verejných vodovodov chceme dosiahnuť v roku 2005, čo pokryje zásobovanie 85 % obyvateľov. Ide o reálne približovanie sa k úrovni zásobovanosti obyvateľstva vo vyspelých európskych krajinách, ktorej minimum predstavuje 90 %. Je predpoklad, že v tom istom roku sa dosiahne cieľ 57-percentného podielu obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu.

Predbežnú potrebu finančných prostriedkov na dosiahnutie súladu medzi súčasnými reálnymi možnosťami čistiarní odpadových vôd a v súčasnosti platnými rozhodnutiami vodohospodárskych orgánov stanovili na 7,73 mld. Sk, na dosiahnutie zladenia

súčasného stavu

s požiadavkami nariadenia vlády SR č. 242/1993 Z. z. a smernice č. 91/271/EHS na 68,43 mld. Sk, na dosiahnutie štandardného stavu čistiarní a stokových sietí ako podmienky dosiahnutia stanovených cieľov, vychádzajúc z predbežného návrhu citlivých oblastí na 15,87 mld. Sk, na dosiahnutie štandardného, ako aj na realizáciu stavieb a dosiahnutie cieľov v prípade vyhlásenia SR za citlivú oblasť na 38 mld. Sk. Uvádzané údaje sa spresňujú za účasti expertov EÚ. Na potrebu finančných prostriedkov bude mať značný vplyv rozhodnutie o vodohospodársky citlivých oblastiach, ale môžu sa prejaviť i ďalšie náklady, ako napríklad výška nákladov na výkup pozemkov. Na základe uvedených predpokladov bude SR uplatňovať prechodné obdobie od vstupu do EÚ, ktorého dĺžka sa v súčasnosti navrhuje na 15 rokov.

(do)