Hospodársky denník
USD48,112 Sk
EUR43,39 Sk
CHF28,36 Sk
CZK1,26 Sk
  Utorok  24.Apríla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Mesto sa nedostalo k dlhom zo dňa na deň

Reforma je o zavedení jednoduchého, funkčného a ekonomického systému pre občana

Košice s 241-tisíc trvalo prihlásenými obyvateľmi sú druhým najväčším mestom na Slovensku. V nedávnej minulosti boli dlho metropolou východného Slovenska, teraz sú centrom Košického kraja s významným priemyselným, vzdelanostným i kultúrnym potenciálom. Majú letisko, cez extravilán mesta prechádzajú ďalšie dôležité dopravné tepny vrátane širokorozchodnej železničnej trate. Z čoho sa však mesto neteší, to sú jeho dlhy, ktoré oscilujú na hranici 2,2 mld. Sk, čím sa Košice po Bratislave stali druhým najzadlženejším mestom na Slovensku. O problémoch mesta sme sa porozprávali s jeho primátorom Zdenkom Trebuľom.

- Nie je to celkom pravda. Čo sa týka samého objemu, je to tak, ale v špecifikácii na hlavu obyvateľa sú až štvrté alebo piate a pred nami okrem hlavného mesta je napríklad Banská Bystrica a Žilina.

Riaditeľ košickej pobočky Prvej komunálnej banky (PKB) Imrich Urbančík na vlaňajšom decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva, keď ste schválili vyrovnaný rozpočet mesta, však po prezentácii svojej ponuky reštrukturalizovať tento dlh, ktorý mesto má hlavne v tejto banke, médiám naznačil, že Košice sa zadlžili za ostatné štyri roky. Vtedy vaším predchodcom bol súčasný prezident SR.

- Dlhy nemohli vzniknúť iba za tak krátky čas, ale v priebehu takmer ešte raz takého dlhého obdobia. Sú odrazom, a to tak v Bratislave, ako aj v Košiciach, „zásluhou“ určitej odlišnej organizácie týchto miest od ostatných krajských centier. Ich pôvod čiastočne spočíva aj v tom, že mesto si zobralo do svojho majetku v čase, keď sa kreovala podoba samosprávy, čiže v rokoch 1990 - 1991, všetky prieťahy štátnych ciest na svojom území a v extraviláne s dĺžkou 102 km, o ktoré sa treba starať a do nich aj investovať v rozhodujúcej miere z vlastného rozpočtu, pričom to v ostatných mestách hradil štát. Za desiatku rokov táto investícia dosiahla hodnotu približne 200 miliónov korún, do ostatných ciest na území Košíc šlo viac ako 1,1 miliardy. Mesto si ďalej zobralo pod

svoje krídla

aj požiarnikov, ktorých ročný rozpočet sa pohyboval od 40 do 60 miliónov Sk, do čoho iba nepatrnou sumou prispel štát, a to je asi pol miliardy, ktorá zaťažuje mestský rozpočet. Na druhej strane si magistrát vtedy nedokázal vytvoriť v príjmovej oblasti také mechanizmy, ktoré by umožnili bezproblémové vyfinancovanie jestvujúcich činností a ktoré by zabezpečili pri relatívne rozsiahlych investíciách za ostatných povedzme sedem rokov dostatočné zdroje na umorenie výdavkov. Samozrejme, že určitú časť dlhov predstavujú záväzky, ktoré vznikli po opravách, rekonštrukcii a údržbe mesta, avšak tu treba zdôrazniť, že tvoria iba štvrtinu celkového finančného zaťaženia, ktoré mesto znáša.

Bolo by teda veľmi zjednodušeným pohľadom na problematiku dlhov, keby sme ostali pri tvrdení, že ich narobil iba váš predchodca?

- Nemohol by som v žiadnom prípade súhlasiť s takou verziou výkladu. O čom by sa dalo diskutovať, je výška úrokov z úverov. Avšak aj to treba dať do konkrétneho obdobia, keď sa brali, pretože je rozdiel ich brať, keď sú

peniaze lacné,

od toho, keď ste ich nútení brať vtedy, keď banky za ne pýtajú 24- až 30-percentné úroky. A, žiaľ, v takomto období vznikla nevyhnutnosť investovať do energetických rozvodov, kanalizácie a povrchovej úpravy najmä centra mesta, pretože sa do nich za predchádzajúcich niekoľko rokov neinvestovalo takmer nič, a pokiaľ mesto malo byť atraktívne nielen pre obyvateľov a turistov, ale hlavne pre investorov, takýto objem investícií bol nevyhnutný. Nešťastím mesta bolo skôr to, že jeho vedenie v rokoch 1990 až 1995 pustilo nesystémovými a vyložene zlými rozhodnutiami do likvidácie dobre vybudované mestské podniky, lebo sa nazdávalo, že na zabezpečenie istých druhov služieb sú predsa iné organizácie ako mestské podniky. Zlikvidovali tak vtedy prosperujúci Záhradnícky a sadovnícky podnik, Správu mestských komunikácií či ďalšie podniky, ktoré značnou časťou predtým prispievali do mestskej pokladnice, ale hlavne lacnejšie dokázali poskytovať isté druhy služieb ako externé firmy. Ako sa neskôr ukázalo, znova ich bolo treba začať budovať.

Vráťme sa však k reštrukturalizácii mestských dlhov ponúknutej PKB, patriacej do svetového holdingu Dexia. Jej podmienkou je to, že mesto polovicu dlhov vygeneruje z predaja majetku za 800 miliónov a ostatok z mestských obligácií. Ako sa darí túto podmienku plniť? V ponuke bol aj predaj mestských lesov celkovo za vyše tri miliardy, čo by mesto finančne zachránilo, proti tomu sa však ozvali protesty.

- Situácia s lesmi najnovšie vyzerá tak, že ich prevezme štát do majetku štátnych lesov. Tým by bola zabezpečená aj starostlivosť o ne na dobrej odbornej úrovni. Zároveň by mesto pri dohodnutom splátkovom kalendári bolo schopné umorovať nielen túto

časť dlhu,

ale získalo by aj ďalšiu sumu, ktorú žiada PKB ako vstup do procesu reštrukturalizácie. Tak sa dostaneme k dlhodobým úverom za výhodných podmienok. Predpokladám, že otázku lesov by sme mohli vyriešiť v nasledujúcich najbližších týždňoch.

Jakabov palác ako neogotická stavba dlhé roky slúžil magistrátu ako reprezentačný priestor na rôzne slávnostné podujatia. Podľa informácií však mesto oň prišlo a vedenie mesta sa o tom dozvedelo náhodou, keď prednostka OÚ Košice I dostala ponuku kúpiť ho za 190 miliónov od súkromnej osoby.

- Táto situácia sa nemala stať. Celý súdny proces bol vedený mimo nás a o jeho priebehu nás nikto neinformoval. Teraz sa nepustíme do právnych rozborov, na to sú advokátske kancelárie. Osobne som presvedčený, že celá táto transakcia je pochybná a snažím sa aj s pomocou mojich spolupracovníkov preukázať, že skutočným vlastníkom paláca je mesto.

Neďaleko Košíc sa nachádzajú ložiská termálnej vody, ktoré by mestu prospeli v dodávkach horúcej vody. Aký je konkrétny záujem o tieto zdroje?

- Mestský parlament schválil vstup do spoločného podniku pod názvom Geoterm, nie je však ešte určený podiel mesta v ňom. Prevláda záujem výraznou mierou vstúpiť do tohto druhu podnikania, potrebujeme však získať grantové peniaze z prostriedkov EÚ. Z nich, ale aj z iných zdrojov by sme dokázali vybudovať celý systém na rekuperáciu tepla a prívodov do mesta tak, aby cena tepla nestúpla.

Očakáva sa aj transformácia vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom do majetku obcí.

- Stotožňujem sa s názorom, podľa ktorého by vznikla na území východoslovenského regiónu jedna popradská a jedna košicko-prešovská vodárenská spoločnosť. Prešov má na to iný názor, ale my tvrdíme, že voda by mala byť zabezpečovaná rovnako pre všetkých. V našom regióne je vodných zdrojov menej. Košice totiž dostávajú vodu prevažne zo vzdialenej vodnej nádrže Starina.

Reforma verejnej správy dlho prešľapuje na jednom mieste a ohrozuje to jej zavedenie do praktického života v blízkej budúcnosti. Ako túto nerozhodnosť vlády vnímate?

- Z mojich skúseností, ktoré som nadobudol na základe rôznych stretnutí doma i v zahraničí s predstaviteľmi partnerských miest v Európe vyplýva, že počet ľudí v regiónoch sa pohybuje okolo 1,5 až 2,5 milióna. Aby to teda bolo ekonomické a efektívne aj na Slovensku, osobne som jednoznačne za model 3 + 1. Som si však vedomý aj toho, že nie je politická vôľa tento model prijať. Takže k tomu modelu z ekonomického hľadiska

najbližší je 8 + 8

a iný už nemôže byť efektívny. Slovensko je príliš malá krajina na to, aby sme ho ešte viac drobili na ďalšie „minicelky“. Otázkou demokracie nie je predsa to, aby sme verejnú správu priniesli občanovi až pod nos. Ale to, aby každý občan bol pred zákonom rovný, a to od prezidenta republiky až po toho, ktorého iní zaraďujú do druhej kategórie. Reforma má byť rozumným a premysleným systémom, ktorý poskytne občanovi vybavujúcemu na úradoch svoje záležitosti, komplexné služby na jednom mieste. A to nie je o trieštení, ale o zriadení moderných pracovísk na úrovni doby s modernými technológiami a na to pripravenými ľuďmi s plným výkonom správy.

Spomínali ste partnerské mestá. Aké sú s nimi kontakty a aký je z nich pre vývoj mesta prospech?

- Okrem tradičných sa snažím nadviazať styky s tými, cez ktoré prechádzala kedysi tzv. Jantárová obchodná cesta. Začnúc poľským Rzeszówom cez Miskolc, Niš, Plovdiv až po tureckú Bursu sme po celej trase vybudovali záchytné body spolupráce, ktoré pre budúcnosť mesto môže veľmi dobre využívať. Urobili sme aj kroky na vládnu podporu realizácie rýchlostnej komunikácie medzi Košicami a Miskolcom. V materiáloch rezortného ministerstva sa síce objavila, ale pre nás v neskorom termíne až v druhej polovici prvých desiatich rokov nového storočia. Preto sa snažíme presvedčiť kompetentných, že táto potreba je oveľa akútnejšia.

Spoločnou témou Košíc a Prešova je budovanie priemyselných parkov. - Najprv sme uvažovali o oblasti medzi Košicami a Prešovom, ale po porade s odborníkmi sme dospeli k názoru, že dostať projekt do života v takej podobe by bol veľmi nákladný. Preto sme sa dohodli, že Priemyselný park – východ budeme presadzovať v samotných mestách.

Do jednej z kľúčových fabrík v blízkosti Košíc, železiarní, vstúpila nadnárodná U.S. Steel a zahraniční podnikatelia síce pomalšie, ako by si domáci predstavovali, ale v ostatnom čase o niečo intenzívnejšie prejavujú záujem o spoločné investovanie.

- Dňa 9. apríla sme s U.S. Steel podpísali rámcovú dohodu o spolupráci na tento rok, kde sa oceliari zaviazali pomôcť mestu v rôznych aktivitách vrátane finančného príspevku 21 miliónov korún, čo je o 1,5 milióna viac ako v predchádzajúcom roku. Výhodu z nej budú mať športové kluby, maratónci, kultúra, zdravotníctvo. Spolupráca sa bude týkať zabezpečenia Dní mesta Košíc, akcie Vianoce v Košiciach a v dohode sa hovorí aj o pomoci mestu v prípade havarijných situácií. V záujme

prilákať ďalších

zahraničných investorov , k čomu sa U.S. Steel zaviazala pri vstupe do VSŽ, sme ešte na začiatku roka vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá začala pracovať na príprave podmienok pre možných budúcich investorov, a prvé výstupy jej práce sú už na svete. Je vytypované územie vrátane projekčného spracovania, kde by si investori mohli nájsť svoje zázemie a tam by mohol vzniknúť aj priemyselný park. Ďalšia spoločná skupina odborníkov pracuje na sanovaní existujúcich dopravných systémov mesta a zvyšovaní ich kvality.

Ladislav Kulik

Počasie

Dnes bude v západnej polovici územia prevažne polojasno. Na severe a východe veľká oblačnosť až zamračené a miestami dážď. Najvyššia denná teplota 14 až 18, na severe a na východe pri daždi 7 až 12 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 6, na východe miestami ešte okolo 8 m/s, cez deň zoslabne. Teplota na horách vo výške 1500 m 3 stupne. V stredu bude polooblačno, časom až oblačno a ojedinele dážď, najmä v horských oblastiach. Najnižšia nočná teplota 7 až 3, najvyššia denná teplota 16 až 21, na severe okolo 13 stupňov. Vo štvrtok bude oblačno, na juhu časom až polooblačno, miestami občasný dážď alebo prehánky. Najnižšia nočná teplota 9 až 4, najvyššia denná teplota 13 až 17, na severe okolo 11 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.45 a zapadne o 19.55 hod.

Amsterdamdážď9
Aténypolojasno22
Belehradoblačno20
Berlínoblačno11
Bratislavapolojasno17
Bruseldážď9
Budapešťoblačno17
Bukurešťprehánky19
Frankfurtpolooblačno16
Helsinkidážď14
Istanbuloblačno23
Kodaňdážď11
Lisabonpolojasno18
Londýndážď12
Madridpolojasno22
Milánopolooblačno18
Moskvaoblačno14
Oslooblačno10
Paríždážď14
Prahaoblačno12
Rímpolooblačno16
Sofiaoblačno18
Štokholmprehánky10
Varšavadážď13
Viedeňpolooblačno16
Záhreboblačno15
Ženevapolooblačno16

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.